Mýlim, teda som

Mýlim, teda som

Ako je možné, že vďaka vede sme schopní nakŕmiť celú populáciu a aj tak hladuje 10% ľudstva? Prečo každoročne pribúdajú nové uhoľné elektrárne, hoci poznáme čistejšie zdroje energie? Veda nám ukázala súvis medzi fajčením a rakovinou, a ani to stále nezabráni fajčiarovi zapáliť si ďalšiu cigaretu.

S týmto veda veľa nespraví.

Veda je jedným zo základných nástrojov ľudstva na narábanie s jeho omylnosťou.

V nekonečnej slučke vedeckej metódy sú subjektívne hypotézy korigované objektívnou realitou. Tento proces sa však veľmi zle kombinuje s našou túžbou mať pravdu. Čo poláme medziľudské ľady lepšie ako keď nám okolie uzná naše predsudky? Frázou „svet sa rúti do záhuby“ zahajuje rozhovor každý správny svedok Jehovov dúfajúc, že jeho znechutenie nie je iba jeho.

Moje sebecké a dopamínom ovládané JA by veda veľmi rada poopravila. Špendlíkom objektivity veda za minútu pukne aj najtvrdšiu sociálnu bublinu, čo si starostlivo budujem celý život. A to sa dá veľmi ľahko brať osobne.

Môžem si namiesto vedy antropomorficky dosadiť vedcov, ktorých by môj omyl isto potešil. Ešte to tak, aby mi vraveli, že to JA mám opraviť svoj názor. Veď mám pravdu, aj keď ich je viac. Nie je ľahké s nimi prehrávať v presilovke a nemať im to za zlé. Jednoduchšie mi je posilniť sa niekým, kto by konšpiroval so mnou a nie proti mne. Rád by som veril, že očkovanie proti COVIDu funguje, ale... ani tá veda so svojimi štandardnými odchýlkami

a sigmami si nikdy nie je 100% istá.

Dokonca môžem kompletne opomenúť fakt, že veda je nástrojom a začať v ňu veriť. A nebudem sám. Dobrotivý boh mi predsa chce dopriať svet podľa mojich predstáv. Ale čo

s bohom, ktorý ma neprijíma aj s mojimi chybami a predsudkami? Taký boh je zas len ako rodičia, od ktorých som odišiel. Prečo by som mal používať vedecké poznatky, keď odmietajú byť mojimi?

Učením ľudí čím veda je a čím nie je, nám pomôže upraviť si očakávania od vedy a oceniť fakt, že sme každodenne obklopení jej výdobytkami. Môže ju to preniesť do osobnej roviny, nech nie je iba tou vecou, ktorú robia vedci v práci. So správnym vedením dokáže byť vedcom takmer každý - malou kritickou mysľou, vedomou si svojich predsudkov, ktorá neberie spätnú väzbu osobne.

Pochopenie vedy je nevyhnutné pre rozhodovanie ako a kam umiestniť naše zdroje. Ľudstvo má už teraz celkom dlhý zoznam vecí, ktoré by sme mali stihnúť pred vyhynutím – zvládnuť klímu, zvládnuť vojny, zodpovedať nejaké základné otázky, zvládnuť umelú inteligenciu,... Zvládnuť našu túžbu po matí pravdy. Ak tieto veci neumožní veda, ľudstvu môžu prísť atraktívne ďalšie nástroje, napríklad vojna.

Veda nie je jediným riešením všetkých problémov. Žiaľ, kultúra je na rýchle zmeny príliš pomalá. Náboženstvá nemajú objektívnu realitu ako prvý bod v programe a pri množstve ideológií čo máme na Zemi, bude trvať veky, kým dôjde k ich konsenzu (ak vôbec). Možno je riešením všetkých problémov evolúcia. Ale tej sa zveriť do starostlivosti nemusí byť vždy prospešné - potvrdilo by 99% vyhynutých živočíšnych druhov.

Ak aj evolúcia vyhrá a prehodí nás cez okraj chaosu, stále môžeme naše skúsenosti

s používaním vedy odovzdať hlbšie do fylogenetického stromu. Niekomu, kto príde po nás - možno Ľudstvo 2.0. So správnou dokumentáciou nás dokonca môžu považovať za vyspelú civilizáciu.

S veľkou pravdepodobnosťou ani veda nie je vo svojom poslednom vývojovom štádiu. Stále sa môže zlepšovať, aj pomocou vedy samotnej. Ale medzitým sa musíme naučiť, že mýliť sa je v skutočnosti správne.

Pavol Ostertag je softvérový architektom v spoločnosti ESET. Obľubuje prechádzky prírodou a zbiera figurky slonov.

Späť na Všetky aktuality