Finalista kategórie:
Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku

Andrej Čerňanský

Paleontológia a evolučná biológia

Paleontológia je dôležitá z úplne základného ľudského dôvodu, ktorým je poznanie histórie. Bez toho neviete predikovať budúcnosť ani pochopiť súčasnosť.

„Podľa histórie vieme predpovedať, ako bude vyzerať budúcnosť,” hovorí paleontológ Mgr. Andrej Čerňanský, PhD., ktorý pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojom výskume sa venuje evolúcii a diverzifikácii plazov, ako i paleoklimatickým zmenám.

Andrej Čerňanský sa venuje výskumu evolúcie a diverzifikácie stavovcov, najmä plazov, počas mezozoika (druhohory) a kenozoika – obdobia trvajúceho od vyhynutia nevtáčích dinosaurov pred 66 miliónmi rokov až po dnešok. Zaujíma sa o paleogeografiu, čo je rekonštrukcia geografických podmienok v minulosti Zeme, ale i paleoklímu a jej zmeny, ktoré priamo ovplyvňovali evolúciu plazov ako studenokrvných živočíchov.

Najviac sa pri svojej práci venuje jašterom. Hovorí, že sú ideálnym modelovým organizmom na skúmanie evolúcie pre ich širokú diverzitu – existujú miniatúrne aj 15-metrové, stromové, hadovité, podzemné a aj také, ktoré dokážu plachtiť. Skúma fosílie nájdené v Európe, ale aj v Afrike, Ázii či v Austrálii. Fosílie študuje pomocou počítačovej tomografie. Ide o neinvazívnu metódu skúmania, ktorá mu dovoľuje vidieť kostru, pozrieť sa do vnútra lebky, vysegmentovať si žiadané štruktúry a virtuálne si 3D obraz otáčať. Svoje poznatky zo štúdia fosílií potom porovnáva s anatómiou dnešných plazov. Na základe príbuznosti, ktorú zisťuje fylogenetickými analýzami, a spoločných anatomických znakov vie zrekonštruovať evolúciu konkrétnej línie plaza a to, ako sa adaptovali na zmeny v prostredí.

Andrej Čerňanský tvrdí, že výskumom plazov sa dá zistiť ako sa naprieč históriou menila klíma, či predpovedať, ako sa život na Zemi bude vyvíjať ďalej. Dokáže tiež vysvetliť niektoré medicínske záhady. „Evolúcia plazov vie vysvetliť aj to, prečo sú niektoré časti ľudského tela sformované tak, ako sú. Evolúcia totiž robí len s tým, čo má. Všetko, čo máte na svojom tele je obraz nejakých dávnych predkov,“ vysvetľuje vedec.

Práca paleontológa sa neodohráva iba za stolom, ale aj v teréne. Na niektorých vykopávkach Andrej Čerňanský trávi aj celé týždne. Za jeden z jeho najväčších vedeckých objavov na Slovensku považuje prvú kostru plaza z druhohôr – pachypleurosaura z Demänovskej doliny. Z tých svetových je hrdý hlavne na výskum fosílneho chameleóna z Kene, ktorého nazval Calumma benovskyi. Spolu s jeho tímom tým vyvrátil tézu, že chameleóny pochádzajú z Madagaskaru – objavili, že sa namiesto toho vplyvom morských prúdov rozšírili z kontinentálnej Afriky ďalej na východ. Na základe jaštera Janosikia ulmensis z Nemecka zase priniesol úplne nový pohľad na evolučné pravidlo zmeny veľkosti tela v ostrovnom prostredí. Z druhohorného jantáru opísal s kolegami viacero výnimočne zachovaných fosílií plazov a obojživelníkov, pričom výsledky publikovali i v takých časopisoch ako Science. Je tiež spoluautorom knihy o svetoznámej lokalite Messel (UNESCO), ktorá vyšla v nemeckom i anglickom jazyku.

Andreja Čerňanského paleontológia fascinovala už od detstva. Keď mal deväť rokov, vo svojom rodisku v Topoľčanoch skúšal robiť popri rieke Nitra svoje prvé vykopávky a hľadal skameneliny. „Vždy sa mi páčili svety, ktoré sú pre človeka nedosiahnuteľné. Praveké zvieratá existovali na Zemi, ktorá vyzerala úplne inak ako tá naša, bolo to ako na inej planéte – najmä čím idete do minulosti hlbšie.“ Andrej Čerňanský študoval paleontológiu v Bratislave. Pracovné skúseností naberal okrem Slovenska niekoľko rokov aj v Nemecku – vo Frankfurte nad Mohanom a v Berlíne. Po návrate domov sa usídlil na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského.

Vo voľnom čase sa Andrej Čerňanský venuje komponovaniu hudby. Hrá na basgitaru v kapele. Okrem toho sa venuje svojej rodine a dcére.

Zdielať