Vysokoškolský pedagóg by mal aktívne uskutočňovať vedecký výskum, keďže vedie študentov po ceste poznania. Z tohto dôvodu by aj sám mal dobre poznať túto cestu, so všetkými jej špecifikami, úskaliami, pravidlami a krásou. Myslí si to vedúca Pracoviska aplikovanej matematiky na Fakulte baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach doc. RNDr. Jana Pócsová, PhD.
V rámci svojej vedeckovýskumnej práce sa venuje dvom rôznym oblastiam, ktorých spoločným menovateľom je matematika. Jedna súvisí s teoretickými otázkami súvisiacimi s tým, čo sa nazýva data mining a jeho praktickým využívaním pri analýze a spracovaní tzv. veľkých dát. Druhú oblasť predstavuje výskum v oblasti vysokoškolskej didaktiky, v ktorom sa zameriava na spôsoby a možnosti zavádzania moderných metód do výučby na vysokej škole.
Vysokoškolský pedagóg sa podľa nej musí neustále zdokonaľovať v nazeraní na svet cez optiku vedy. V opačnom prípade by výučba na univerzite mohla skĺznuť len k formálnemu prezentovaniu už známych vzťahov a zákonitostí bez kontextu, potreby a nadväznosti, čo vníma ako nedostatočné pre akademické prostredie.
„Ako pedagóg vychádzam z toho, že nie je mojou prácou učiť matematiku, ale učiť študentov matematike. Najťažšie je pre mňa zvrátiť negatívny vzťah študentov k matematike, ktorý je v nich v mnohých prípadoch hlboko zakorenený. Je to dôsledok ich predošlých skúseností s výučbou matematiky, čo sa negatívne prejavuje pri ich ďalšom kontakte s týmto predmetom. Preto som vždy veľmi rada, ak sa nám podarí tento vzťah zlepšiť a študent od nás odchádza s pozitívnejším vzťahom k matematike a s pocitom, že dokázal v sebe prekonať zdanlivo neprekonateľnú bariéru,“ vysvetľuje Jana Pócsová.
Študenti neprichádzajú na technické univerzity študovať matematiku ako takú. Matematika je však neoddeliteľnou súčasťou ich štúdia a v mnohých prípadoch i ďalšieho profesionálneho zamerania. Zohráva úlohu spoločného univerzálneho jazyka pre ďalšie odborné predmety, preto je podľa Jany Pócsovej kľúčové, aby študenti vedeli v tomto jazyku správne komunikovať a využívať ho pri riešení inžinierskych problémov. Považuje za dôležité, aby študenti získavali správne zručnosti pri formulovaní svojich myšlienok, kladení otázok a hľadaní odpovedí na tieto otázky s využitím matematiky.
„Mimoriadne sa nám osvedčili projekty, pri riešení ktorých študenti kombinujú matematické metódy, softvérové prostriedky a prezentačné technológie. Na moderných univerzitách by sa všetky predmety mali vyučovať progresívnym spôsobom, k čomu neoddeliteľne patrí adekvátne využívanie informačných technológií a pokrokových didaktických metód, ako je flipped learning, active learning a podobne, ktoré rešpektujú špecifiká, potreby a v neposlednom rade aj očakávania súčasnej generácie študentov,“ zdôrazňuje Jana Pócsová.
Väčšina študentov nemá správne vybudovaný systém matematických vedomostí a zručností. Ide o závažný problém, ktorý sa musí riešiť pri nezmenenom počte vyučovacích hodín. Navyše, situácia, v ktorej sa ocitlo vzdelávanie na univerzitách kvôli pandémii koronavírusu, zvyšuje potrebu modernizácie výučby a využívania informačno-komunikačných technológií. Zavádzanie nových didaktických metód je reakciou na vzniknutú situáciu. Na jednej strane je súčasná generácia študentov zvyknutá rýchlo a efektívne používať moderné technické nástroje a na druhej strane je výrazný nedostatok správne pripravených elektronických učebných materiálov na zabezpečenie dištančnej výučby a hodnotenia študentov. Metóda active learning zapája študentov do procesu výučby s využitím ich zmyslu pre moderné technológie, tímovú komunikáciu, súťaživosť a dôrazom na výsledky využiteľné v reálnom živote. Ako dodáva Jana Pócsová, všetky rozpracované materiály a metodiky, ktoré vyvinuli, sú voľne dostupné a môže ich využiť ktorákoľvek univerzita technického zamerania.
„Veda je pre mňa nástrojom objavovania sveta a jeho zákonitostí. Umožňuje mi správne klásť otázky a pri hľadaní odpovedí sa dopracovávať k ďalším otázkam. Páči sa mi nevyčerpateľnosť vedy, jej nekonečnosť,“ hovorí Jana Pócsová. K vedeckému výskumu sa dostala ako mnohí pred ňou, počas štúdia, pomaly, postupne, od základnej školy. „Keď sa v myšlienkach vrátim do školských čias, tak práve matematika ma svojou vnútornou logickosťou a krásou svojej štruktúry zaujala najviac, bavila ma geometrickými tvarmi, hlavolamami, uspokojovala ma pevnosťou svojich konštrukcií a nadchýnala možnosťou dopracovať sa k jedinému správnemu riešeniu rôznymi cestami.“
