Prof. RNDr. Ľubomír Tomáška, DrSc. je vedec a pedagóg, ktorý sa snaží svoje skúsenosti posúvať novým generáciám študentov na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. V rámci vedeckej činnosti odhaľuje spôsoby komunikácie medzi jednotlivými časťami bunky a skúma molekulárne mechanizmy udržiavania integrity genómu.
Profesor Ľubomír Tomáška vedie spoločne s profesorom Jozefom Nosekom laboratórium katedier genetiky a biochémie na Prírodovedeckej fakulte UK, kde sa s kolektívom vedeckých pracovníkov a študentov zaoberajú identifikáciou mechanizmov zabezpečujúcich komunikáciu jednotlivých častí našich buniek. Ich hlavným cieľom je zistiť, ako sú molekuly DNA v chromozómoch, konkrétne ich koncové úseky (tzv. teloméry), chránené pred poškodením, ktoré by malo pre bunku fatálne následky. Študujú tiež, ako mitochondrie, energetické centrá buniek, komunikujú s ostatnými časťami bunky.
Ľubomír Tomáška pochádza zo Žiliny. Na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1989 absolvoval študijný program genetika a molekulárna biológia. Bol študentom biochemika profesora Ladislava Kováča, ktorý mu otvoril cestu k štúdiu atraktívnych vedeckých problémov i k stretnutiam s inšpiratívnymi múdrymi ľuďmi, ktorí kultivovali prostredie s rozhodujúcim významom pre jeho kariéru. Vedecké i pedagogické inšpirácie mal možnosť čerpať aj bezprostredne po ukončení štúdia, keď od roku 1990 strávil takmer tri roky v laboratóriu biochemika Efraima Rackera na prestížnej Cornellovej univerzite.
Medzi svoje najväčšie úspechy považuje profesor Tomáška objavenie nového spôsobu udržiavania telomér. Spolu s Jozefom Nosekom a ich kolektívom identifikovali tzv. telomerické krúžky, ktoré sa kopírujú mimo chromozómu a slúžia ako externý zdroj telomerických sekvencií. Dôležitosť tohto objavu podčiarkuje zistenie z iných laboratórií, že telomerické krúžky sa podieľajú na udržiavaní telomér v niektorých typoch nádorových buniek.
Vo svojej pedagogickej činnosti sa jednak inšpiruje od svojich učiteľov a kolegov, od úspešných vedcov, ako aj tipmi od profesionálnych didaktikov. „Aj experimentovaním v pedagogike sa učiteľ môže priblížiť ku Komenského ideálu učiteľa-záhradníka, ktorý dokáže naplno podporiť rozvinutie potenciálu jeho žiakov.“ Dobrý učiteľ by mal byť podľa Tomášku kompetentný odborník a didaktik, mal by byť osobnosťou s morálnou integritou, mal by disponovať nákazlivým optimizmom a radosťou z učenia, empatiou a srdečnosťou vo vzťahu k študentom i svojim kolegom. Kvalita školstva sa podľa jeho názoru odvíja primárne od kvality učiteľov a je na škodu veci, že náš systém nemá účinné nástroje na pozitívnu diskrimináciu vynikajúcich pedagógov. Myslí si, že napriek viacerým slabinám vysokého školstva naše univerzity ponúkajú viaceré študijné programy, ktorých absolventi sú schopní konkurencie s absolventmi zahraničných vysokých škôl. Napríklad to, že študenti Prírodovedeckej fakulty UK majú možnosť minimálne dva roky pracovať v rámci diplomových projektov na reálnom a originálnom vedeckom probléme nie je samozrejmosťou ani na špičkových vysokých školách v zahraničí.
Medzi ocenenia jeho pedagogickej práce profesor Tomáška zaraďuje potešenie z dobrých a provokatívnych otázok študentov na prednáškach a seminároch, keď sú iniciátormi zaujímavej polemiky, alebo keď majú zaujímavé nekonformné nápady, ako riešiť nejaký experimentálny problém. Ultimátnym úspechom učiteľa sú pre neho úspechy študentov, s ktorými mal možnosť spolupracovať.
A čo by profesor Tomáška odporučil budúcim študentom a vedcom? „Vybrať si odbor, ktorý vás zaujíma, identifikovať vzory, ktoré vás budú inšpirovať, venovať sa dôležitému a netriviálnemu problému, obklopiť sa talentovanými ľuďmi, ktorí sa navzájom budú rešpektovať a nedať sa odradiť frustráciami z neúspechov či neprajnosti okolia. To sú predpoklady, aby ste mali z vedy a vzdelávania, a vlastne z akejkoľvek činnosti, skutočné intelektuálne potešenie.“
