Mechanochémia využíva na uskutočnenie chemických reakcií mechanickú energiu. Práve tejto oblasti sa venuje RNDr. Matej Baláž, PhD. na Ústave geotechniky Slovenskej akadémie vied (SAV) v Košiciach.
Pri veľmi zjednodušenom pohľade ide v mechanochémii o chemické reakcie látok v tuhej fáze, teda práškov. „Vylučujeme používanie organických rozpúšťadiel a externé zvýšenie teploty, čo je v porovnaní s tradičnou chémiou veľká environmentálna výhoda,“ objasňuje špecifiká mechanochémie Matej Baláž.
Mechanickú energiu dodáva reagujúcim práškom vysokoenergetické mletie. Ako si predstaviť taký mlyn? Pozostáva z mlecej komory obsahujúcej mlecie guľôčky, a z motora, ktorý celý systém dáva do pohybu.
Na Ústave geotechniky SAV sa venujú základnému výskumu v tejto oblasti. Mletie nemusí nutne viesť k chemickej reakcii. Mletý materiál sa môže len tzv. mechanicky aktivovať, teda dôjde k zvyšovaniu špecifického povrchu či zmenšovaniu častíc, a práve to sa najviac využíva pri spracovaní odpadov a rôznych surovín. Matej Baláž sa vo svojej dizertačnej práci venoval mechanochemickému spracovaniu vaječnej škrupinky. Tento bežný odpad možno využiť napr. na čistenie odpadových vôd. Vďaka efektu vysokoenergetického mletia sa podarilo túto schopnosť vaječnej škrupinky zvýšiť veľmi výrazne. Okrem vaječného odpadu možno pomocou mechanochémie spracovať veľmi široké spektrum ďalších odpadov. Na túto tému napísal Matej Baláž monografiu.
Slovenská mechanochémia zaujala aj japonskú firmu. Išlo o možnosť jednoducho mechanochemicky pripraviť zlúčeninu sulfidu cínatého, ktorý sa používa v brzdových obloženiach v automobiloch. Vďaka vedomostiam z Košíc sa teraz tento materiál v Japonsku vyrába v priemyselnom objeme.
Pomocou mletia sa dajú pripraviť aj strieborné nanočastice s veľmi výraznou antibakteriálnou aktivitou. S kolegami z Ústavu botaniky na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ na to využili lišajníky, ktoré pochádzali napr. aj z Antarktídy. Zomleli ich v práškovej forme s dusičnanom strieborným ako zdrojom striebra, pričom časť lišajníkov slúžila ako redukčné činidlo.
Matej Baláž sa k svojej vedeckej dráhe dostal cez otca, ktorý pôsobí v rovnakom odvetví. Chvíľku síce zvažoval, či sa nestane športovým komentátorom, ale nakoniec išiel študovať chémiu na Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Po univerzitnom štúdiu zmenil svoje zameranie z organickej chémie na materiálové vedy ako vedecký pracovník na SAV, kde pôsobí doteraz. Okrem iných úspechov bol v roku 2016 časopisom Forbes zaradený do rebríčka „30 pod 30“ medzi top 5 osobností v kategórii veda. V roku 2019 získal ocenenie Vedec roka v kategórii Mladý vedecký pracovník a v roku 2021 dostal Cenu SAV za popularizáciu.
Vo voľnom čase je Matej Baláž športovec telom aj dušou. Od piatich rokoch hráva tenis, a síce sa nestal profesionálom, ale už roky sa udržuje v prvej stovke registrovaných hráčov na Slovensku v dvojhre aj v štvorhre. Okrem toho pravidelne beháva a bicykluje. Po večeroch vie vypnúť aj pri lige NHL a zaujíma ho aj rodokmeň a rodinná história. Najviac času však venuje rodine a svojim dvom malým deťom.
