Medzinárodná komisia

Erwin Neher

biofyzik
laureát Nobelovej ceny za rok 1991

Medzinárodná komisia

Erwin Neher

biofyzik
laureát Nobelovej ceny za rok 1991

Erwin Neher vyrastal v povojnovom Nemecku a lásku k všetkému živému, ale aj k fyzike a matematike, v sebe objavil počas štúdia na gymnáziu. V roku 1991 získal spolu s kolegom Bertom Sakmannom Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu “za vývoj metód (metóda patch clamp), ktoré ukázali, že iónové kanály existujú v bunkovej membráne a ktoré umožnili študovať ich vlastnosti”.

Erwin Neher vyrastal v povojnovom Nemecku a lásku k všetkému živému, ale aj k fyzike a matematike, v sebe objavil počas štúdia na gymnáziu. V roku 1991 získal spolu s kolegom Bertom Sakmannom Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu “za vývoj metód (metóda patch clamp), ktoré ukázali, že iónové kanály existujú v bunkovej membráne a ktoré umožnili študovať ich vlastnosti”.

Už na gymnáziu sa  mladý Erwin Neher vášnivo vrhol do štúdia Hodgkin-Huxleyho modelu, ktorý riešil fungovanie nervových vzruchov. Keď maturoval, mal vo svojom smerovaní jasno - chcel sa stať biofyzikom.

V roku 1963 začal študovať na Vysokej škole technickej v Mníchove a o tri roky neskôr (1966) dostal  Fulbrightovo štipendium a odišiel študovať do USA. Po získaní titulu na Wisconsinskej Univerzite v Madisone sa v roku 1967 vrátil do Mníchova, aby mohol pokračovať v štúdiu biológie. Vybral si Inštitút Maxa Plancka pre psychiatriu, kde sa venoval výskumu napätia v neurónoch slimáka. Tam sa po prvý raz stretol s Bertom Sakmannom, ktorý študoval základné neurónové mechanizmy. Na krátky čas sa ich cesty rozišli, aby sa opäť stretli v roku 1973 v Göttingene. Po roku 1983 sa záujem Erwina Nehera presunul z  iónových kanálov a neurónovej signalizácie na mechanizmy uvoľňovania hormónov a neurotransmiterov a synaptickú plasticitu.

Do roku 2011 bol profesorom na Univerzite v Göttingene a riaditeľom Inštitútu Maxa Plancka pre biofyziku a chémiu v Göttingene.