Konšpiračné teórie patria k najvážnejším problémom 21. storočia. Ovplyvňujú nielen verejné debaty, ale aj medziľudské vzťahy a dôveru v inštitúcie. Psychologickými dôvodmi, prečo ľudia veria konšpiračným teóriám, dôsledkami týchto presvedčení a ich vplyvom na vzťahy a fungovanie spoločnosti sa vo svojom výskume zaoberá Mgr. Jakub Šrol, PhD., samostatný vedecký pracovník v Centre spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied.
Cestu k tejto téme si našiel postupne. Už počas bakalárskeho štúdia ho fascinovali kognitívne odchýlky, teda systematické chyby v myslení, ktoré spôsobujú, že ľudia nesprávne odhadujú pravdepodobnosť udalostí alebo spájajú veci, ktoré spolu nesúvisia. Tejto problematike sa venoval vo svojej záverečnej práci aj v rámci doktorandského štúdia. Pri skúmaní kognitívnych odchýlok Jakub Šrol prirodzene dospel k štúdiu konšpiračných teórií. „Práve tieto myšlienkové skreslenia sú jedným z hlavných dôvodov, prečo ľudia dôverujú konšpiračným teóriám. Ľahšie si napríklad predstavia, že mocné skupiny dokážu celé desaťročia v tajnosti operovať a páchať negatívne skutky. Aj keď je to nepravdepodobné, naša myseľ prirodzene hľadá vzorce a jednoduché vysvetlenia, a preto týmto príbehom radi uveríme,“ vysvetľuje.
Za jeden zo svojich najväčších úspechov považuje to, že spolu so svojím výskumným tímom identifikovali konkrétne faktory, ktoré podporujú dôveru v nepodložené presvedčenia a na ktoré je možné cielene pôsobiť. Okrem kognitívnych skreslení je to aj nenaplnenosť sociálnych potrieb. Osamelí alebo vylúčení ľudia nachádzajú pocit spolupatričnosti v online komunitách, kde sa tieto presvedčenia šíria. Ďalším faktorom je pocit bezmocnosti a straty kontroly. Ukázalo sa to najmä v krízach, ako bola pandémia COVID-19, kedy sa ľudia častejšie prikláňajú ku konšpiračným teóriám, lebo ponúkajú zdanlivý poriadok vo svete chaosu.
Výskum Jakuba Šrola nielen odhaľuje psychologické mechanizmy, ktoré vedú k šíreniu konšpiračných teórií, ale pomáha aj lepšie pochopiť, ako tieto presvedčenia ovplyvňujú jednotlivcov, medziľudské vzťahy a fungovanie spoločnosti. Šrol zdôrazňuje, že význam jeho výskumu spočíva v praktickom využití. „V čase, keď sú spoločnosti presýtené dezinformáciami a konšpiračnými teóriami, je dôležité rozumieť tomu, prečo im ľudia veria a aké majú dôsledky. Vďaka tomu možno navrhovať efektívne intervencie a verejné politiky, ktoré zmiernia ich negatívne spoločenské dosahy,“ hovorí.
Za najvážnejší dôsledok viery v konšpiračné teórie považuje spoločenskú polarizáciu. Nejde pritom len o rozdielnosť názorov, ale o tzv. afektívnu polarizáciu, teda stav, keď sa skupiny, ako napr. konzervatívci a liberáli, začnú vnímať ako nepriatelia a reagujú na seba negatívnymi emóciami. Takto vzniká dynamika nepriateľstva a nedôvery, ktorá je nebezpečná, pretože podkopáva zdravé fungovanie spoločnosti. Dôsledky môžu siahať od verbálneho násilia na sociálnych sieťach až po fyzické útoky.
Jakub Šrol okrem výskumu konšpiračných teórií výskumne pôsobí aj v téme klimatickej zmeny, v rámci ktorej analyzuje psychologické dôvody, prečo spoločnosť nie je dostatočne aktívna v zmierňovaní vplyvov tejto krízy. Hoci väčšina ľudí uznáva jej vážnosť, často nekonajú, napríklad preto, lebo majú pocit, že ako jednotlivci nič nezmôžu. Výskum, na ktorom spolupracoval, však ukázal, že keď ľudia uvideli, aké dosahy môžu mať aj relatívne malé zmeny v ich správaní, napríklad obmedzenie častej konzumácie červeného mäsa, ich motivácia konať rástla.
Za dôležitú súčasť svojej práce považuje aj popularizáciu vedy, či už cez médiá, knihy, alebo verejné diskusie. „Veda je financovaná z verejných zdrojov, a preto je dôležité, aby sa k ľuďom dostávalo, čo robíme, v zrozumiteľnom jazyku, ideálne tak, aby to vedeli aj sami využiť,“ hovorí. Aj to je podľa neho jedna z ciest, ako zvýšiť dôveru ľudí v inštitúcie, ktorá je na Slovensku výrazne oslabená.
V blízkej budúcnosti by rád rozvinul projekt, ktorý by skúmal, ako konšpiračné presvedčenia ovplyvňujú medziľudské vzťahy. Už dnes spolupracuje s profesorkou Karen Douglas z University of Kent, svetovo uznávanou odborníčkou na túto tému. Jeho cieľom je získať ERC grant a vybudovať na SAV medzinárodný tím expertov a expertiek v tejto oblasti.Pre Jakuba Šrola je veda najspoľahlivejším spôsobom, ako získavať poznatky o svete. „Jednotlivé štúdie môžu mať síce limity, ale keď sa pozrieme na výskumy ako na celok, poskytujú pevné poznanie, o ktoré sa môžeme oprieť,“ myslí si.
Jeho výskum kognitívnych odchýlok a nepodložených presvedčení mu pomohol aj v osobnostnej rovine – vďaka nemu je tolerantnejší, najmä v diskusiách s ľuďmi, ktorí majú iné názory. Dokáže pochopiť dôvody, prečo môžu mať ľudia rozličné názory, vďaka čomu ich tak ľahko neodsudzuje. Aj keď je intenzívne pohltený vedou, vo voľnom čase sa rád venuje čítaniu. V poslednej dobe mu učarovalo najmä niekoľko kníh z oblasti sci-fi a LGBTI+ literatúry. So svojimi kolegami založil knižný a filmový klub a voľný čas rád trávi aj turistikou.
