„Meteoroidy sú pre nás nepreskúmané pozostatky z čias, keď sa formovala Slnečná sústava. Stále obsahujú informáciu o tom, aké boli podmienky na začiatku,“ hovorí Pavol Matlovič, astrofyzik z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Krátke záblesky na oblohe, ktoré si väčšina ľudí všimne len ako „padajúce hviezdy“, sú preňho zdrojom cenných vedeckých dát o pôvode a vývoji vesmíru.
Vo svojom výskume sa špecializuje na spektroskopiu meteorov – teda analýzu svetla, ktoré vzniká pri ich horení v atmosfére. Vďaka tomu dokáže určiť ich chemické zloženie, pôvod a rozmanitosť materiálov vo vesmíre. „Väčšina meteoridov je z bežných, očakávaných materiálov, ale občas narazíme na niečo netypické – a práve to nás posúva ďalej,“ vysvetľuje.
Medzi jeho najdôležitejšie výsledky patrí systematický dôkaz prítomnosti vodíka a kyanidu v meteoroch, teda látok, ktoré súvisia s vodou a organickými zlúčeninami. Tento výskum prispieva k veľkej otázke, odkiaľ sa vzala voda na Zemi – či ju priniesli asteroidy, kométy, alebo tu bola už pri vzniku planéty. „Je to stále otvorená otázka. My sa k nej snažíme prispieť malými kúskami skladačky,“ dodáva.
Pôsobí v tíme, ktorý stojí za celosvetovou sieťou AMOS (All-sky Meteor Orbit System). Kamery sú okrem Slovenska umiestnené na Kanárskych ostrovoch, Havaji, v Čile, Austrálii či Južnej Afrike, umožňujú zaznamenávať meteory a ich spektrá vo vysokom rozlíšení a sledovať ich dráhy v Slnečnej sústave. Dáta kombinuje aj s laboratórnymi experimentmi – napríklad počas práce v plazmovom veternom tuneli v Stuttgarte, kde testoval, ako sa meteoroidy správajú pri horení v atmosfére.
Jeho výskum má nielen vedecký, ale aj praktický význam. Prináša poznatky, ktoré pomáhajú pri vyhľadávaní meteoritov či hodnotení rizík spojených s dopadmi meteoroidov na Zem. Využiť sa dajú aj pri ochrane satelitov a vesmírnych sond pred poškodením mikrotelieskami.
Matlovič je autorom a spoluautorom vyše dvoch desiatok vedeckých publikácií a vedie projekty podporené Európskou vesmírnou agentúrou aj slovenskými grantovými agentúrami. Patrí medzi najvýraznejších mladých vedcov na Slovensku – zaradili ho do rebríčka Forbes 30 pod 30 a ocenila ho aj Slovenská fyzikálna spoločnosť.
K astronómii ho priviedol už v detstve záujem o nočnú oblohu a knihy o vesmíre. „Nebral som to ako realistickú kariérnu voľbu, skôr ako záľubu. Ale keď som sa rozhodol študovať fyziku, išiel som jednoducho za tým, čo ma zaujímalo,“ spomína. Aj preto dnes povzbudzuje mladých vedcov, aby sa nenechali odradiť: „Keď má človek k niečomu vzťah, robí tú prácu lepšie. Netreba sa nechať odradiť názormi zvonka – veda na Slovensku má priestor pre nové objavy.“
Hoci väčšinu jeho dní vypĺňajú dáta z observatórií, vedu nevníma ako prácu s jasným pracovným časom, ale ako niečo, čo ho sprevádza stále. „Aj vo voľnom čase sa pristihnem, že rozmýšľam nad tým, čo sme videli na oblohe alebo čo nám ukázal posledný experiment,“ hovorí. Voľný čas však rád trávi aj mimo vedy – hrá hokej, cestuje so svojou manželkou alebo pozerá filmy. No obľúbeným rituálom je preňho aj obyčajné ráno, keď si pri káve otvorí záznamy z kamier AMOS a sleduje, čo všetko sa odohralo na nočnej oblohe po celom svete. „Je to tá najlepšia časť dňa – vidieť, čo sa odohralo nad nami, keď sme spali,“ hovorí s úsmevom.
