Pozorovali ste nedávne zatmenie Slnka? Aké to pre vás bolo? 

Posledné zatmenie Slnka som si veľmi užil. Pozoroval som ho v Dallase, na letisku Love Field, s väčšou skupinou ľudí vrátane zástupcov spoločnosti Celestron, najvýznamnejšieho výrobcu ďalekohľadov pre amatérskych astronómov. Toto zatmenie som tiež naživo komentoval pre americkú televíziu The Weather Channel. Počasie v Texase vyzeralo najprv pochmúrne, ale krátko pred začiatkom zatmenia sa oblačnosť rozplynula a my sme mali dokonalý výhľad. Trvalo to 3 minúty a 51 sekúnd a bol to výnimočný pohľad!

Je to pre astronóma špeciálny moment? 

Zatmenie Slnka je vždy veľmi špeciálny moment. Presne ho dokázali vypočítať už v čase Johanna Keplera v 17. storočí a pre ľudí je vždy strhujúce odpočítavať sekundy k jeho začiatku a vidieť, že výpočty boli presné. Mnohých ľudí, ktorí zatmenie vidia po prvýkrát, to veľmi dojme. Niektorí sa aj rozplačú. Je to vždy špeciálne. Videl som 13 úplných zatmení a vždy ma zasiahne veľkoleposť vesmíru a pripomenie, akí sme malí tu na Zemi.

Téma tohtoročného festivalu STARMUS bola Budúcnosť našej domovskej planéty. Aký je váš názor na túto otázku? 

Dnes žijeme skutočne kritickú dobu a je načase, aby sme riešili budúcnosť našej planéty. Berieme Zem ako náš prirodzený priestor a život na Zemi ako samozrejmosť. Nikde nie je zaručené, že bude navždy stabilná. Vieme, že život na Zemi zanikne približne o miliardu rokov, keď sa vďaka zvyšujúcemu žiareniu Slnka odparí voda z oceánov. Avšak pre globálne otepľovanie a klimatické zmeny spôsobené emisiami oxidu uhličitého sú ohrozené naše najbližšie generácie. Toto nie je komplikované na pochopenie. Aj to je úlohou festivalu STARMUS. Dať priestor odborným znalostiam klimatológov, ktorí zdôrazňujú potrebu obmedziť emisie a lepšie sa starať o našu planétu, skôr než bude situácia nezvrátiteľná.

Dokážete si predstaviť, že by ste natrvalo opustili Zem a žili na inej planéte? 

Predstaviť si to naozaj viem. Tou predstavou je jeden z mojich obľúbených filmov, 2001: Vesmírna odysea. V realite je však cesta na iné obývateľné planéty a život na inej planéte ešte veľmi, veľmi ďaleko. Dokonca aj dostať sa do iného slnečného systému by si vyžadovalo obrovské a takmer nepredstaviteľné množstvo energie a dĺžka letu by presahovala ľudské možnosti. Ale bolo by to úžasné dobrodružstvo!

Môže astronómia prispieť k boju proti klimatickým zmenám alebo potenciálne riešiť iné výzvy, ktorým dnes čelíme?

Astronómia môže určite prispieť k riešeniu klimatických zmien. Napríklad upozorňujeme na problém svetelného smogu. Pred dvoma storočiami mohli všetci na svete pozorovať tmavú nočnú oblohu. Teraz je väčšina miest zaplavená fotónmi. Kazí sa tak náš výhľad smerom do vesmíru a nezískavame nič, len plytváme energiou a dávame zarobiť energetickým spoločnostiam.

Aký objav, ktorý je dosiahnuteľný alebo aspoň predstaviteľný, by podľa vás mohol spôsobiť dramatickú zmenu smeru, ktorým sa ľudstvo v súčasnosti uberá? 

Myslím, že najväčším objavom, ktorý by otriasol našou spoločnosťou, by bolo objavenie života na inej planéte. Chemické procesy sú rovnaké všade vo vesmíre a organické látky sú tiež bežné všade. Jediná vzorka kométového materiálu, ktorú priniesla misia Stardust obsahovala aminokyseliny. Vo vesmíre existuje nespočetné množstvo svetov. Mliečna dráha obsahuje okolo 400 miliárd hviezd, takmer všetky s planetárnymi systémami. Predpokladáme, že vo vesmíre je aspoň 100 miliárd galaxií. Myšlienka, že život alebo pokročilý život existuje iba tu, je šialená. A predsa ešte nemáme dôkazy, že život existuje inde. Keď to príde, bude to psychologické a filozofické zemetrasenie pre všetkých.

Myslíte si, že sme dnes úspešní v komunikácii vedeckých zistení tak, aby boli dôveryhodné a uveriteľné pre väčšinu populácie? 

Dnes dokážeme lepšie komunikovať výsledky vedy ako kedykoľvek predtým. Teraz máme najkvalitnejšiu vedu a jej výsledky komunikujeme veľmi podrobne. Ale internet ponúka obrovské množstvo stránok nízkej kvality, spolu so všetkými druhmi nezmyslov na sociálnych sieťach, a preto musíme neustále ľuďom vysvetľovať, že musia premýšľať o zdrojoch a hľadať tie kvalitné a dôveryhodné. Mnoho ľudí berie akýkoľvek zdroj informácií, ktorý čítajú, za rovnocenný.

Aká je podľa vás momentálne najväčšia záhada alebo výzva vo svete astronómie? 

Najväčšou záhadou vo svete astronómie je povaha tmavej energie. V roku 1998 astronómovia zistili, že expanzia vesmíru sa zrýchľuje, poháňaná neviditeľnou silou známou ako tmavá energia. Vieme, že táto sila tvorí asi dve tretiny hmoty/energie vo vesmíre a ešte nevieme, z čoho je zložená. Chcete Nobelovu cenu? Vyriešte záhadu tmavej energie.

Čo sa dozvedáme o ľudstve, keď sa pozeráme do vzdialených končín vesmíru? 

Keď sa pozeráme do vzdialených končín vesmíru, dozvedáme sa veľa o ľudstve. Veď ako povedal Carl Sagan, doslova sme vznikli z hviezdnej hmoty. Atómy v našich telách vznikli buď v raných dňoch vesmíru, v takzvanej nukleosyntéze Veľkého tresku, alebo pri zánikoch hviezd. Takže sa pozeráme do vesmíru, aby sme spoznali náš vlastný príbeh – odkiaľ sme prišli, možno prečo sme tu a možno aj kam ideme.

Verejnosť často argumentuje, že nemá zmysel skúmať hĺbky vesmíru, keď musíme riešiť vážne problémy priamo tu na Zemi. Aké sú podľa vás najväčšie výhody toho, čo sme už o vesmíre zistili? 

Konflikt medzi tým, či míňať zdroje a úsilie na riešenie problémov tu na Zemi alebo ich míňať pre výskum vesmíru, je dlhodobý. Výskum vesmíru je intelektuálnym úsilím. Ak niekoho vôbec nezaujíma povaha vesmíru, v ktorom žije, alebo odkiaľ prišiel a prečo existuje, a jednoducho chce mať dobrý hamburger na obed, nech je to tak. Ale úsilie a výdavky na výskum vesmíru sa často vyplatili rovnako, ako keď mali aj dávne prieskumy zemegule prostredníctvom plavieb praktické výsledky. Máte radi svoj mobilný telefón? Oceňujete jeho funkcie vo vašom každodennom živote? Vesmírne programy NASA a ďalších agentúr poháňajú vývoj rôznych technológií, ktoré sa dnes využívajú v každodennom živote. Bez programu Apollo by sme nemali dnešné mikročipy a telefóny by nefungovali tak, ako dnes fungujú. A existuje nespočetné množstvo ďalších podobných príkladov. Takže je naozaj naivné myslieť si, že buď skúmame vesmír, alebo robíme život lepším tu na Zemi. Tieto dve veci sú v skutočnosti prepojené.

Je vesmír nekonečný? 

Toto je naozaj dobrá otázka a jednoduchá odpoveď je, že nevieme. Spomenul som tmavú energiu. Vieme, že veľkosť vesmíru je aspoň 93 miliárd svetelných rokov – to je parameter vesmíru, ktorý dokážeme pozorovať. Ale je to komplikovanejšie. Ak je tmavá energia tým, čím si myslíme, že by mohla byť, potom by vesmír mohol byť naozaj nekonečný. Znie to ako science fiction, ale môže to byť pravda. Zatiaľ to ešte nevieme.

Ako astronómia alebo astrofyzika rieši otázku paralelných vesmírov?

Matematika nám hovorí, že by mohli existovať iné vesmíry. V astrofyzike používame termín multiverzum, skratku pre viacero vesmírov. Ale vedieť, že niečo je matematicky možné a skutočne to pozorovať, to sú dve rôzne veci. Môžeme pozorovať náš vesmír, ale nemôžeme vidieť za jeho hranice. Takže ak existujú iné vesmíry, možno sa to nikdy nedozvieme. Niektorí astronómovia sa pohrávajú s myšlienkou, že dôkazy o iných vesmíroch by mohli byť súčasťou nášho vesmíru. Tak by sme dokázali odpovedať na túto otázku, ale to je ešte ďaleko od istoty. Takže iné vesmíry môžu existovať, ale pravdepodobnosť sa prikláňa k názoru, že ak existujú, možno sa o nich nikdy nedozvieme.