Filozofia zaujala Danielu Vacek už na strednej škole. Na univerzite sa postupne prepracovala od logiky a sémantiky k otázkam zodpovednosti, až narazila na fundamentálnu výzvu – čo so zodpovednosťou za vplyv umelej inteligencie? Dnes je PhDr. Daniela Vacek, PhD. poprednou filozofkou so zameraním sa na etiku umelej inteligencie, analytickú estetiku a filozofickú logiku. Pôsobí ako výskumníčka na Oddelení analytickej filozofie vo Filozofickom ústave SAV a čiastočne aj na Katedre logiky a metodológie vied Filozofickej fakulty UK. Nedávno posilnila rady tímu Ethics and Human Values in Technology v Kempelenovom inštitúte inteligentných technológií, ktorého úspechy sú pre ňu veľkou inšpiráciou.
Otázkou zodpovednosti za neželaný vplyv umelej inteligencie sa Daniela Vacek začala zaoberať pred zhruba siedmimi rokmi – v čase, kedy bola táto téma doslova sci-fi. „Považovali ma za futuristku. Dnes je to veľmi relevantná a horúca problematika, na ktorú sme mali hľadať (a nachádzať) odpovede už dávno,“ podotýka mladá filozofka.
Jej základný výskum sa zameriava na pozitívnu aj negatívnu stránku zodpovednosti. Výskum zodpovednosti za škody napáchané umelou inteligenciou je v centre pozornosti etiky umelej inteligencie. Daniela Vacek sa pýta aj opačnú otázku: kto zodpovedá za úspechy AI? V pozitívnej rovine zodpovednosti vyvstáva napríklad otázka autorských práv či chvályhodnosti. „Koho treba pochváliť za krásny obrázok, ktorý vygenerovala umelá inteligencia?“ pýta sa mladá vedkyňa. Jej prístup poukazuje na kolaboratívnu povahu technológie, ktorá je často prehliadaná. Podľa nej by sa chvála a zodpovednosť za úspechy mali vrátiť k ľuďom, ktorí sa na procese podieľali – od vývojárov cez používateľov až po tých, ktorí systém testovali.
Filozofka navrhuje praktické riešenia prostredníctvom „nepriamej zodpovednosti“ – konceptu známeho z právnej oblasti, ktorý aplikuje aj na etické otázky umelej inteligencie. Tento prístup rieši „medzery v zodpovednosti“, ktoré vznikajú medzi tým, kto by mal byť zodpovedný a kto v skutočnosti zodpovednosť nesie.
„Veľa akademického úsilia je dnes vkladaného nielen do pozitívneho využívania nástrojov AI, ale aj do ich spätného využitia na odvrátenie hrozieb zneužívania AI,“ tvrdí Vacek, ktorá pri otázke o vízii života s AI takmer vždy preferuje zlatú strednú cestu. V tejto súvislosti odporúča nestratiť obozretnosť a kritické myslenie. V budúcnosti by sa rada profilovala aj pri aplikovaní filozofických zistení do praxe.
Témy a námety na filozofický výskum čerpá z popredných svetových časopisov, ktoré sa venujú etike a umelej inteligencii a v ktorých aj sama publikuje. „Môj výskum pramení z problémov a otázok, ktoré nepovažujem za uspokojivo vyriešené a zodpovedané. Keď v oblasti môjho záujmu nenachádzam teóriu, s ktorou by som sa mohla stotožniť, prichádzam s vlastnou. Ak chcete dnes robiť originálny vedecký výskum na svetovej úrovni, je to primárne o kreativite a posúvaní hraníc poznania,“ podotýka.
Veda je podľa Daniely Vacek „poznanie par excellence“, teda najprestížnejší a najcennejší zdroj informácií, ktorému by sme mali primárne veriť. Čo sa týka zručností, veda jej dala schopnosť argumentovať, ktorú rada využíva aj v osobnom živote. „Tvoj úsudok nie je platný.“ je užitočná veta v akademickej rodine mladej filozofky, ktorej manžel je tiež filozof zo SAV.
Vo voľnom čase Daniela najradšej trávi čas s devätnásťmesačným synom Liamom, rodinou a priateľmi. Rada pracuje v záhrade. „Mám veľkú kolekciu ruží od Davida Austina, svetoznámeho anglického šľachtiteľa. Rada chodím do lesa a do hôr. Mojím najväčším hobby však zostáva kreatívny vedecký výskum. Keď môžem filozofovať a písať niečo, čo je aj z celosvetového hľadiska originálne, aktuálne a prínosné, je to úžasný pocit,“ deklaruje uznávaná filozofka.
Daniela Vacek verí, že príbeh najvýznamnejšej technológie 21. storočia píšeme my. Jej výskum ukazuje, že aj tu je priestor pre zodpovednosť človeka. Kým tradičné filozofické teórie sa sústredia primárne na zodpovednosť izolovaného jednotlivca, súčasná doba a kolaboratívna povaha umelej inteligencie vyžadujú skúmanie zodpovednosti v kontexte kolektívnych aktérov, ako aj vzťahov medzi aktérmi a širšieho normatívneho rámca povinností, noriem, práv či očakávaní.
