Profesor Martin Kahanec patrí medzi najvýznamnejších európskych odborníkov na trh práce, migráciu a sociálne nerovnosti. Ako ekonóm sa dlhodobo zaoberá tým, ako sa pracovné trhy menia pod vplyvom globalizácie, technologických inovácií a presunu pracovnej sily. Jeho výskum má výrazný spoločenský rozmer – ukazuje, akým spôsobom možno nastaviť verejné politiky tak, aby podporovali efektívnu ekonomiku, uplatnenie zraniteľných skupín a posilňovali súdržnosť spoločnosti.
Osobitne sa venuje otázkam migrácie. V čase, keď je táto téma často predmetom politických sporov, prináša dáta a fakty. Jeho výskumy dokazujú, že mobilita pracovnej sily prispieva k rastu produktivity a odolnosti ekonomík, najmä v čase kríz. Migrácia a mobilita nie sú hrozbou, ale príležitosťou. Ak sú rozumne nastavené, posilňujú spoločnosť aj ekonomiku,“ zdôrazňuje.
Martin Kahanec sa zameriava aj na problematiku nerovností a kvality pracovných podmienok. Spolu so svojím tímom vyvinul metodiku výpočtu dôstojnej mzdy, ktorá sa dnes využíva na celom svete – od Európskej komisie cez Organizáciu spojených národov až po veľkých zamestnávateľov a sociálnych partnerov. Dôstojná mzda nie je podľa neho iba ekonomickým ukazovateľom, ale aj kľúčový nástrojom na zabezpečenie dôstojných životných podmienok pre ľudí a na rozvinutie ich potenciálu a talentov/
Významnou súčasťou jeho misie je aj budovanie inštitúcií. Martin Kahanec s manželkou založil a vedie Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI) v Bratislave, nezávislý výskumný inštitút, ktorý prináša dáta a analýzy o pracovnom trhu a sociálnej politike. Pôsobí tiež ako profesor na Stredoeurópskej univerzite vo Viedni a na Ekonomickej univerzite v Bratislave, kde sa venuje výskumu aj formovaniu novej generácie ekonómov.
Jeho prístup je založený na presvedčení, že ekonomický výskum nemá zostať len v akademických textoch. Výsledky jeho práce majú priamy vplyv na politiky, ktoré ovplyvňujú životy miliónov ľudí. „Vidím veľký zmysel v tom, keď veda dokáže zlepšiť každodenný život ľudí a prispieť k spravodlivejšej spoločnosti,“ hovorí.Popri vedeckej a pedagogickej práci sa venuje aj popularizácii. Často vystupuje v médiách a verejných diskusiách, kde zrozumiteľne vysvetľuje komplexné témy ako migrácia, nerovnosti či vplyvy technológií na pracovný trh. Jeho cieľom je, aby sa diskusia o týchto otázkach opierala o fakty, a nie o predsudky či mýty.
Okrem výskumu sa aktívne zapája do medzinárodných politických diskusií. Spolupracoval s Európskou komisiou, Svetovou bankou, OECD či Európskym parlamentom, kde pôsobil ako expert pri tvorbe politík zamestnanosti a sociálnych vecí. Počas pandémie COVID-19 bol členom krízového ekonomického tímu pre Slovensko a prispel k opatreniam, ktoré zmierňovali vplyvy na zamestnanosť a zraniteľné skupiny.
Vo voľnom čase si rád oddýchne pri hudbe a cestovaní. Práve kontakt s inými kultúrami mu prináša inšpiráciu aj pre jeho vedeckú prácu, ktorá spája ekonomickú analýzu s hlbokým porozumením spoločenských procesov. Jeho práca prispieva k tomu, aby sa Slovensko i Európa dokázali vyrovnať s výzvami globalizácie a zároveň chránili dôstojnosť a práva ľudí na pracovnom trhu.
