doc. PaedDr. Vladimíra Kurincová Čavojová PhD. sa vo svojom výskume zaoberá tým, prečo sa ľudia nechávajú ovplyvňovať sociálnou identitou, kognitívnymi skresleniami a konšpiračnými teóriami – a čo nám môže pomôcť lepšie rozlišovať medzi faktami a nepodloženými presvedčeniami. Ako psychologička skúma mechanizmy myslenia, ktoré rozhodujú o tom, či sa dokážeme spoľahnúť na dôkazy, alebo podľahneme dezinformáciám. „Vedecké myslenie nie je pre väčšinu ľudí prirodzené. Musíme sa ho učiť a vedome rozvíjať,“ hovorí.
Jej práca ukazuje, že kľúčovým faktorom je nielen vzdelanie, ale aj dôvera vo vedu a inštitúcie. Skúma, ako tieto faktory ovplyvňujú odolnosť spoločnosti voči dezinformáciám, ktoré sa šíria najmä prostredníctvom sociálnych sietí. „Často máme pocit, že sme racionálni a odolní voči manipulácii, ale výskum ukazuje, že kognitívne omyly sa nevyhýbajú nikomu,“ vysvetľuje.
Popri kognitívnej psychológii sa venuje aj praktickým otázkam: ako podporiť vedecké myslenie v školách, ako učiť mladých ľudí pracovať s informáciami a ako posilniť dôveru v odborníkov. Zdôrazňuje, že cieľom nie je, aby každý človek ovládal všetky vedecké disciplíny, ale aby sa naučil rozpoznávať kvalitu dôkazov a rozlišovať medzi faktom a názorom.
Vladimíra Kurincová Čavojová je známa aj tým, že upozorňuje na psychologické mechanizmy, ktoré stoja za vierou v konšpiračné teórie. Podľa nej ľudia často siahajú po jednoduchých vysvetleniach v zložitom svete – a práve to otvára priestor pre šírenie nepravdivých informácií vrátane konšpiračných teórií a pseudovedy. „Konšpiračné teórie poskytujú ľuďom pocit istoty a kontroly, aj keď ide skôr o ilúziu a v realite súvisia najčastejšie s pocitom ohrozenia a zníženou životnou pohodou,“ upozorňuje vedkyňa.
Spoločenský význam jej výskumu je zrejmý. V čase, keď sa svet potýka s pandémiami, klimatickou krízou či geopolitickými konfliktmi, je schopnosť rozlišovať medzi pravdou a dezinformáciami dôležitejšia než kedykoľvek predtým. Jej štúdie prinášajú nielen teoretické poznatky, ale aj praktické odporúčania pre školstvo, médiá či tvorcov verejných politík.
Hoci sa venuje závažným témam, nevyhýba sa ani popularizácii. Rada približuje psychológiu širokej verejnosti a vysvetľuje, prečo naše myslenie nie je vždy také spoľahlivé, ako si myslíme. „Každý z nás je náchylný veriť nezmyslom. Rozdiel je v tom, či si to priznáme a pracujeme na tom, aby sme sa zlepšovali,“ dodáva.
Vo voľnom čase nachádza rovnováhu mimo sveta vedy. Rada číta, cestuje a venuje sa svojej rodine a priateľom, ktorí sú pre ňu zdrojom energie a inšpirácie. Aj v osobnom živote ju zaujíma, ako ľudia premýšľajú a rozhodujú sa – psychológia je pre ňu nielen profesiou, ale aj spôsobom, ako rozumieť svetu.
