Foto: © European Patent Office
Kedy vo vás dozrel pocit, že veda je to, čo chcete v živote robiť?
Ako dieťa som bola dyslektička. Bola som však veľmi dobrá v matematike. Pre svoj hendikep som okrem matematických smerov nemala veľa iných možností. Ako dievča vyrastajúce uprostred Švajčiarska by som si za iných okolností štúdium fyziky nevybrala. Ale takto, s mojím jednostranným matematickým talentom, to bolo jednoznačné. Na základe tejto osobnej skúsenosti som presvedčená, že nemusíme byť vo všetkom perfektní. Ak sú niektorí ľudia perfektní, môžu mať potom problém vybrať si jednu konkrétnu oblasť, ktorej sa budú venovať, a ženy si potom kvôli zaužívaným rodovým stereotypom možno nevyberú vzdelanie v oblasti STEM.
Myslíte si, že keby rodičia a učitelia dievčatá viac povzbudzovali a podporovali,otvorilo by im to obzory a dvere k vede?
Áno, presne tak. Je tiež dôležité, aby sme sa snažili meniť stereotypy. Na niektorých univerzitách napríklad zaviedli dva odlišné vstupné programy: pre tých, ktorí už pracovali s počítačom, a tých, ktorí túto skúsenosť nemajú. Niektorí ľudia jednoducho nemali také možnosti a nevyrastali v prostredí, v ktorom by mohli tieto skúsenosti získať. Ak ich všetkých posadíte do jednej štartovacej triedy, vyvoláte v týchto ľuďoch pocit frustrácie. Ak ich rozdelíte, môžete objaviť veľké talenty – čiže rozdelenie študentov na skupiny nie na základe rodu, ale v závislosti od priamej skúsenosti, často vedie k tomu, že sa obe skupiny nakoniec budú môcť spojiť do jednej, pretože sa vyrovnajú.
Doktorandské štúdium ste absolvovali na Stanfordskej univerzite. Podporovala univerzita ženy v štúdiu?
V čase, keď som študovala, boli ženy na inžinierskom a fyzikálnom doktorandskom štúdiu vzácnosťou. Štúdium na Stanforde vnímam ako čas, keď som dospievala – preberala som zodpovednosť za svoju kariéru a učila som sa, ako pracujem. A učila som sa aj, ako a kedy požiadať o pomoc. Z tohto obdobia som si vzala dva hlavné princípy do života: jedným je flexibilita a tým druhým je nikdy nepraktizovať mikromanažment.
Ako aplikujete vaše skúsenosti z univerzity vo svojom prístupe k vedeniu študentov?
Všetci moji študenti majú konkrétny projekt, ktorému sa venujú a na ktorom spolupracujú so starším, skúsenejším študentom. Na začiatku im vždy poviem: „Ak máte lepší nápad, dajte mi vedieť.” Mala som doktorandov, ktorí počas štúdia zmenili svoje výskumné zameranie. Dávam im príležitosť, aby mohli excelovať aj nad ich vlastné očakávania. Jedným z dôležitých cieľov doktorandského štúdia je totiž vedieť, čo chcete robiť ďalej. Nie každý je stvorený pre základný výskum, no v oblasti aplikovaného výskumu a vývoja sa mu napríklad môže dariť veľmi dobre.
Ste aktívna vo Fóre ženských profesoriek, ktoré robilo zaujímavý výskum o tom, ako majú ženy nastavený balans medzi súkromným a pracovným životom. Podľa jeho výsledkov majú vedkyne problém dosiahnuť rovnováhu medzi starostlivosťou o rodinu a tým, v čom sú profesionálne dobré. Ako to bolo u vás s rovnováhou medzi súkromným a pracovným životom?
Zásadná vec, ktorú musíte ako matka urobiť, je prijať fakt, že nie ste jediná osoba na tomto svete, ktorá vie vaše dieťa robiť šťastným. Moje deti vedeli, že majú nielen mamu, ale aj otca. Okrem toho musíte aj znížiť svoju pracovnú záťaž a zamerať sa na tie dôležité časti vášho kariérneho rozvoja. Keď žena porodí dieťa, nemôže v tejto fáze vo svojom živote pokračovať ako dovtedy a potrebuje podporu aj zo strany vedenia, a to vo forme konkrétnych opatrení, ktoré jej umožnia mať flexibilnejšiu rovnováhu medzi prácou a súkromným životom. Môj muž mi hneď na začiatku povedal, že nechce, aby jeho manželka ostala doma. A keďže obaja pôsobíme vo fotonike, poňali sme to veľmi racionálne. Môj muž mal na starosti rána, odviezol deti do škôlky a pracoval dlhšie, do večera. Ja som mala na starosti ich vyzdvihnutie popoludní a starala som sa o ne po zvyšok dňa. Cez víkendy sme sa snažili nepracovať a tráviť čas spolu ako rodina.
V akom stave je rodová rovnosť vo vedeckom odbore, v ktorom pôsobíte?
V súčasnosti ma znepokojuje množstvo vynikajúcich vedkýň, ktoré prišli o svoje miesto preto, že údajne nemajú dobré vodcovské schopnosti. Vo veľmi krátkom čase sme zozbierali 145 podpisov popredných vedkýň pre otvorený list, ktorého cieľom je upozorniť širšiu komunitu na tento nový problém. Tolerancia musí platiť aj pre ženy. Nikto nie je dokonalý. Ani ženy nie. No systém a spoločnosť sú na ženy prísnejšie ako na mužov. Ženy sú za svoje chyby trestané oveľa viac ako muži. Osobne som sa nikdy nestretla s dokonalým manažérom. Musíme mať možnosť poučiť sa zo svojich chýb, aby sme sa mohli stať lepšími manažérmi.
Zmenili by ste niečo na svojej ceste?
Vzhľadom na to, odkiaľ pochádzam, som dosiahla viac, ako som si kedy dokázala predstaviť. Je však dôležité povedať, že šancu stať sa profesorkou na inštitúte ETH v Zürichu som dostala iba vďaka tvrdej práci mnohých žien predo mnou.
Čo by ste odkázali iným vedkyniam alebo ženám, ktoré zvažujú vedeckú kariéru?
Priala by som si, aby vo vede a technológiách pracovalo viac žien, aby mohli mať väčší vplyv na formovanie našej budúcnosti. Kľúčom k úspechu je pritom vzdelávanie. Nerobte kompromisy vo svojom vzdelaní. A nevzdávajte sa svojich snov, ani vtedy, keď máte rodinu.
