Finalista kategórie: Výnimočná osobnosť slovenskej vedy

Marián Brestič

Dopady klimatických extrémov na poľnohospodárske rastliny

„Veda je pre mňa nositeľkou intelektuálneho bohatstva“

„V dôsledku klimatických zmien čelí časť sveta nedostatku potravín, vody, lokálnym konfliktom a migrácii populácie,“ hovorí prof. Ing. Marián Brestič, CSc., z Katedry fyziológie rastlín Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Poľnohospodárstvo, ktoré nedokáže flexibilne reagovať na aktuálne zmeny prostredia a nemá reálnu podporu v základnom a aplikovanom výskume, už v súčasnosti nie je udržateľné.

Vo svojom výskume Marián Brestič sleduje práve dopady klimatických extrémov na poľnohospodárske rastliny, ich produkciu a kvalitu. Spočiatku sa sústreďoval na interakcie minerálnej výživy a vodného režimu, v súčasnosti sú témou jeho výskumu najmä účinky sucha, vysokej teploty a silného žiarenia vo fotosyntéze. „Tradične sa zaujímame o dopady sucha a vysokej teploty predovšetkým u obilnín. Porovnávaním širokých súborov genetických zdrojov, vzdialených odrôd, ale aj rôznych mutantov sa snažíme prispieť k poznaniu mechanizmov, ktoré pomáhajú rastlinám zefektívňovať využitie vody a slnečnej energie,“ uviedol pre portál Veda na dosah.

Marián Brestič skúma tieto procesy na úrovni rastlín ako celku. Predpoklady niektorých vedcov z predchádzajúcich generácií, že fyziológiu rastlín v budúcnosti celkom nahradí molekulárna biológia, sa ukázali ako mylné. Snaha Mariána Brestiča zamerať sa na výskum celistvých rastlín prináša dnes pracovisku, kde pôsobí, viac príležitostí na zahraničnú spoluprácu a spoločné publikovanie.

V najbližších desaťročiach bude pre ľudstvo kľúčové porozumieť tomu, ako zmena klímy vplýva na rastlinné ekosystémy a preskúmať možnosti pomoci poľnohospodárskym rastlinám a celej prírode. „Kým však dospejeme k tomu, že človek sa bude k prírode správať nielen ako k zdroju bohatstva, ale ako k zdroju života, bude potrebné v mnohých výskumných témach uskutočňovať komplexnejší a intenzívnejší výskum a rýchlejšie si vymieňať ucelené vedecké informácie,“ dodal Marián Brestič pre Vedu na dosah.

Štát by sa mal podľa Mariána Brestiča správať k vede ako k nositeľke intelektuálneho bohatstva a kritického myslenia, ktoré sú potrebné pre rozvoj univerzitného vzdelávania a celej spoločnosti. Pre Vedu na dosah sa vyjadril: „Naším želaním je tiež, aby v čele vedeckých zoskupení a agentúr boli osobnosti a nezaujatí odborníci, aby sa aj na Slovensku investovali peniaze do tém, ktoré zlepšia kvalitu života, do rozvoja potenciálu mladých ľudí. Želáme si, aby veda na Slovensku mala dlhodobé smerovanie a nebola pod vplyvom oligarchov, ktorí za ňou vidia iba peniaze. Želáme si objektívny hodnotiaci systém v domácich grantových agentúrach a aby administratívny škriatok nezabíjal kreativitu slovenských výskumníkov.“

Marián Brestič sa pozerá na vedu ako na dobrodružstvo so zodpovednosťou. Aktívne hovorí po francúzsky, anglicky, rusky a poľsky. Vo voľných chvíľach má rád pobyt v prírode, cestovanie, poznávanie mechanizmov života, rád číta a modeluje.