Dr. Edvard Moser je profesor neurovedy a riaditeľ Kavliho inštitútu pre systémovú neurovedu na Nórskej univerzite prírodných vied a techniky (NTNU) v Trondheime. Je medzinárodne uznávaný za svoj priekopnícky výskum neurónového podkladu priestorového vnímania a pamäti, ktorý zásadne zmenil naše chápanie toho, ako mozog mapuje prostredie.

Výskum Dr. Mosera, realizovaný v úzkej spolupráci s jeho manželkou May-Britt Moser, viedol k objavu mriežkových buniek v entorhinálnej kôre. Ide o neuróny, ktoré poskytujú súradnicový systém pre priestorovú navigáciu. Tento objav odhalil základný mechanizmus, ktorým mozog vypočítava polohu a vzdialenosť. Následne boli identifikované aj ďalšie špecializované typy buniek vrátane ohraničujúcich buniek a buniek rýchlosti, čím sa entorhinálna kôra potvrdila ako centrálny uzol priestorovej navigácie.

Jeho tím naďalej skúma mikrosystém priestorových sietí pomocou pokročilých elektrofyziologických a zobrazovacích techník, ktoré dekódujú, ako neurónové sústavy spracúvajú priestor a pamäť. Medzi ich nedávne projekty patrí vývoj ľahkých dvojfotónových miniskopov na mapovanie mozgu in vivo a iniciatíva KiloNeurons financovaná Európskou radou pre výskum. Jej cieľom je odhaliť princípy organizácie sietí vo veľkých neurónových populáciách vyšších kortikálnych štruktúr.

Dr. Moser získal doktorát z neurofyziológie na Univerzite v Osle, kde pod vedením Dr. Pera Andersena skúmal formovanie pamäti u voľne sa pohybujúcich zvierat. Postdoktorandské štúdium absolvoval u Richarda Morrisa v Edinburghu a krátko u Johna O'Keefa v Londýne, kde sa naučil vykonávať tetródového záznamu, ktoré boli kľúčové pre jeho neskoršie objavy.

Na NTNU nastúpil v roku 1996 ako docent a v roku 1998 sa stal riadnym profesorom. V roku 2002 založil Centrum pre biológiu pamäti, ktoré sa v roku 2007 transformovalo na Kavliho inštitút. Okrem toho sa podieľa na vedení Centra pre algoritmy v mozgovej kôre na NTNU.

Dr. Mosera bol za svoj prínos ocenený mnohými prestížnymi cenami vrátane Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu v roku 2014, ktorú získal spolu s May-Britt Moser a Johnom O'Keefom. Medzi jeho ďalšie ocenenia patria Cena Louisy Gross Horwitz, Körberova cena, Cena Louisa Jeanteta a viacero grantov ERC Advanced.

Okrem úspešného pôsobenia vo vede sa Dr. Moser poctivo venuje mentorovaniu novej generácie neurovedcov a podpore otvorenej vedy prostredníctvom vývoja nástrojov a zdieľania dát.