Samuel Bernard je materiálový chemik a popredný vedec, ktorý je medzinárodne uznávaný za svoj priekopnícky výskum polymérmi odvodených keramík (polymer-derived ceramics, PDC) a za vývoj pokročilých funkčných keramických materiálov pre energetické, environmentálne a priemyselné aplikácie. Jeho vedecká práca významne prispela k rozvoju inovatívnych keramických vlákien, poréznych materiálov a nanokompozitov, pričom prepája základný výskum v oblasti materiálovej chémie s technologickými riešeniami pre udržateľnú energetiku.

Dr. Samuel Bernard pôsobí ako riaditeľ výskumu (Research Director) vo Francúzskom národnom centre pre vedecký výskum (CNRS) a zároveň ako zástupca riaditeľa Inštitútu pre výskum keramiky (Institute of Research for Ceramics, IRCER) v Limoges vo Francúzsku. Zároveň vedie výskumnú federáciu MatV2L, ktorá združuje spoločné vedecko-výskumné infraštruktúry podporujúce činnosť viacerých výskumných pracovísk v regióne. Od roku 2025 je členom Národného výboru pre vedecký výskum CNRS a členom Medzinárodnej poradnej rady Slovenskej akadémie vied.

Počas štúdia vo Francúzsku získal v roku 1996 bakalársky titul v odbore anorganická chémia na Univerzite v Lille, následne v roku 1998 magisterský titul v odbore materiálové inžinierstvo na Univerzite v Bordeaux. Doktorandské štúdium v oblasti anorganickej chémie absolvoval na Univerzite v Lyone, kde v roku 2002 získal titul PhD. Následne pôsobil ako postdoktorand v Inštitúte Maxa Plancka pre výskum kovov v nemeckom Stuttgarte. V roku 2004 nastúpil do CNRS ako vedecký pracovník a neskôr pôsobil vo Výskumnom laboratóriu multimateriálov a rozhraní (LMI) v Lyone a Európskom inštitúte membrán (IEM) v Montpellieri. V roku 2016 bol vymenovaný za riaditeľa výskumu CNRS.

Výskum Samuela Bernarda sa sústreďuje na polymérmi odvodené keramické materiály, interdisciplinárnu oblasť na rozhraní chémie, materiálového výskumu a inžinierstva. Jeho práca zahŕňa syntézu a spracovanie prekeramických polymérov, ako aj návrh pokročilých keramických materiálov obsahujúcich prvky p- a d-bloku periodickej tabuľky. Tieto materiály nachádzajú uplatnenie v oblastiach akumulácie a konverzie energie, vodíkových technológií, bezuhlíkových energetických nosičov, keramických kompozitov s keramickou matricou (CMC), poréznych keramických materiálov a funkčných nanokompozitov. Jeho výskum významne prispel k pochopeniu vzťahov medzi chémiou prekurzorov, technologickým spracovaním a výslednou štruktúrou a vlastnosťami keramických materiálov.

Počas svojej kariéry vybudoval rozsiahlu sieť medzinárodných vedeckých spoluprác a pôsobil na viacerých významných zahraničných inštitúciách vrátane Technologického inštitútu v Nagoji v Japonsku, Federálnej univerzity Santa Catarina v Brazílii, Univerzity Waseda v Japonsku či Indického technologického inštitútu v Madrase. Získal tiež prestížne vedecké štipendiá a ocenenia od Japonskej spoločnosti pre podporu vedy (JSPS) a Európskej keramickej spoločnosti (ECERS).

Okrem výskumnej činnosti sa aktívne venuje vedeckému líderstvu, vysokoškolskému vzdelávaniu a vedeckému publikovaniu. Pôsobí ako asociovaný editor viacerých časopisov Americkej keramickej spoločnosti (American Ceramic Society) a časopisu Frontiers in Materials. Počas pôsobenia v CNRS viedol viac ako 35 doktorandov a 23 postdoktorandských výskumníkov a stál na čele množstva výskumných projektov financovaných z verejných aj priemyselných zdrojov.

Dr. Bernard je autorom viac než 140 vedeckých publikácií, predniesol takmer 100 prednášok na tuzemských i medzinárodných podujatiach, je spoluautorom viacerých patentov a významne prispel k rozvoju materiálového výskumu prostredníctvom editorskej a odbornej činnosti. Jeho práca naďalej formuje vývoj pokročilých keramických materiálov a ich využitie pri riešení výziev v oblasti udržateľnej energetiky a moderných výrobných technológií.