Hlavnú cenu získal tím ElectroChemX zo Slovenskej akadémie vied za vývoj netoxickej povrchovej úpravy kovov. Líderka tímu Anna Kityk zdôrazňuje dôležitú zmenu perspektívy, ktorú jej Challenger Science priniesol: „Treba vzdelávať vedcov ako potenciálnych podnikateľov a trošku meniť ich spôsob myslenia. My chceme byť tými priekopníkmi, ktorí sa naučia nebyť len skvelými vedcami ale aj skvelými podnikateľmi.“

Okrem hlavnej ceny bola udelená aj Cena mladého inovátora, ktorú získal projekt HIPA z Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Tím vyvíja digitálny atlas histopatológie, ktorý modernizuje vzdelávanie budúcich lekárov a môže urýchliť prípravu zdravotníkov v dynamickom medicínskom prostredí.

Uznanie v podobe Ceny publika si získal projekt NEUROPRINT z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Skupina vedcov pomocou odtlačkov prstov vie odhaliť včas napríklad autizmus u detí. Podľa spoluautorky výskumu Klaudie Kyselicovej dostali kvalitnú a praktickú spätnú väzbu od ľudí so skúsenosťou s budovaním biznisu: „Tým, že workshopy a prednášky boli cielené na vedcov, tak presne sa to trafilo účinku. Je to vidieť aj na tých účastníkoch, že sa výrazne pohli počas programu samotného, čo bola veľmi krátka doba.”

O Challenger Science rastie medzi vedcami záujem

Odborná porota pre vysokú kvalitu výskumných návrhov rozšírila počet finalistov z pôvodne plánovaných desiatich na jedenásť. „Kvalita bola podľa mňa výborná tento rok. Prenášať výsledky základného výskumu do života a do praxe a zlepšovania života ľudí je veľmi dôležitá úloha vedy a Challenger tomu veľmi pomáha,“ zhodnotil Palo Luka, člen poroty a COO spoločnosti ESET, ktorej nadácia je partnerom podujatia. Úlohou vedy je podľa neho priniesť konkrétne riešenia, ktoré vylepšia život spoločnosti: „Možno v tejto skupine ľudí vzniká ďalší ESET, a to by sme boli veľmi radi.“

Program stojí aj na spolupráci s univerzitami, ktoré vytvárajú pre účastníkov výskumné zázemie a podporujú prirodzené prepájanie akademického a inovatívneho sveta. Bez ich podpory by program nebolo možné realizovať. Univerzity sú kľúčom k tomu, aby sa komercializácia stala prirodzenou súčasťou akademickej cesty.

Úspešný slovenský vedec a CTO spoločnosti Glycanostics Tomáš Bertók počas večera pripomenul, že veľká časť vedeckých nápadov na Slovensku končí pri publikácii alebo výskumnom grante. Prieniky do praxe väčšinou pre časovú a energetickú náročnosť výskumníci nehľadajú a treba im pomôcť. „Vidieť v Challengeri takto prakticky zamerané projekty, ktoré riešia konkrétnu potrebu na trhu, to je za mňa úžasne motivačné. Takisto je tu mimoriadne dôležitý networking. To je úplne top prínos,“ dodal.

Podujatie organizuje s Nadáciou ESET konzultačná spoločnosť Civitta. Podľa jej partnerky Evy Šimekovej je hlavným cieľom Challenger Science práve pomôcť vedcom urobiť krok z laboratória smerom k spoločnosti: „Na konci trojmesačného tréningu majú k dispozícii prezentovateľný a komerčne zaujímavý produkt a často už rozmýšľajú aj nad zakladaním firmy.“ Tento posun v uvažovaní vedcov je podľa nej dôkazom, že program naozaj mení mindset akademickej komunity.

Podnikavá veda môže byť realitou, ak ju správne podchytíme. Challenger Science má dlhodobú ambíciu pomôcť prekonať bariéry v slovenskej vede, posilniť komercializáciu výskumu a vytvoriť podmienky na úspešný transfer technológií a inovácií. Ukázať, že slovenskí vedci majú potenciál nielen objavovať, ale aj budovať nové riešenia a nové firmy,  a je príkladom toho, že s nápadom netreba čakať, ale konať.

Zoznam finalistov Challenger Science 2025:

Andrea Ševčovičová
Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave

Výskum vplyvu chemických látok a znečistenia prostredia na poškodenie DNA. 

 

Vratislav Režo
Fakulta elektrotechniky a informatiky, Slovenská technická univerzita v Bratislave

Vývoj konceptu priemyselnej bezpečnosti založeného na analýze biosignálov z neinvazívnych senzorov.

 

Ivan Cimrák
Fakulta riadenia a informatiky, Žilinská univerzita v Žiline

Vývoj AI modelov pre mamografiu a histopatológiu.

 

MX Lab
Michaela Lipková a Filip Maukš
Fakulta architektúry a dizajnu, Slovenská technická univerzita v Bratislave

Vývoj užívateľsky a environmentálne udržateľných riešení v oblasti dopravy a mestskej mobility.

 

ElectroChemX
Anna Kityk a Viliam Pavlík
Centrum pre využitie pokročilých materiálov, Slovenská akadémia vied

Vývoj elektrochemickej a netoxickej technológie na čistenie, leštenie a povrchovú úpravu kovov.

 

NEUROPRINT
Klaudia Kyselicová a Katarína Polónyiová
Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave

Výskum odtlačkov prstov ako diagnostických biomarkerov autizmu a neurovývinových porúch. 

 

ACM
František Herman a Marek Horňák

Fakulta matematiky, fyziky a informatiky, Univerzita Komenského v Bratislave

Výskum teórie materiálov akými sú supravodiče a altermagnety.

 

Heritage Guardians
Martina Anna Mrkvicová a Lota Chrvalová
Fakulta chemickej a potravinárskej technológie, Slovenská technická univerzita

Založenie inovatívneho konzervačno-reštaurátorského centra pre výskum a vývoj v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva.

 

Biogenesis
Andrea Svoradová a Martina Gondeková
Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum

Výskum straty genetickej diverzity hospodárskych zvierat a jej dopadov na udržateľné poľnohospodárstvo. 

 

HIPA
Miroslav Laco a Erika Váczlavová

Fakulta informatiky a informačných technológií, Slovenská technická univerzita

Vývoj digitálneho vzdelávacieho nástroja pre moderné medicínske tímy. 

 

GM Labs

Tomáš Walentín a Katarína Bilská

Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave

Výskum lariev Galleria mellonella ako etického a dostupného predklinického modelu na testovanie nových liečiv a terapií.