Jeho najobľúbenejším predmetom bola matematika a od detstva ho fascinovali mobilné telefóny a neustály progres v technológiách. Keďže im chcel rozumieť viac, rozhodol sa pre štúdium fyziky. Dnes pôsobí Mgr. František Herman, PhD. na Katedre experimentálnej fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave, kde okrem učenia spolu s kolektívom študentov skúma teoretickú fyziku kondenzovaných látok. Momentálne je v centre ich záujmu supravodivosť.
Supravodiče sú materiály, ktoré pri veľmi nízkych teplotách dokážu viesť elektrický prúd bez straty energie pri jeho prenose. Zároveň dokážu vytvárať silné magnetické polia, pričom táto vlastnosť sa ukazuje byť kľúčová napríklad pre urýchľovače častíc alebo pre nemocničné zariadenia MRI. Supravodiče v urýchľovačoch udržujú častice na správnej dráhe a zároveň im pomáhajú urýchliť sa na extrémne vysoké rýchlosti. Vďaka supravodičom je tiež možné efektívne uchovávať energiu, keďže v uzavretom okruhu dokážu udržať elektrický prúd neobmedzene dlho. Ich prínos by preto mohol byť v ich využití v energetických sieťach alebo na stabilizáciu prenosu elektriny. „Supravodiče však momentálne nie sú v praxi také bežné ako polovodiče, keďže na ich využitie potrebujeme veľmi nízke teploty. Väčšinou potrebujú mať chladničku s nízkou teplotou, aby si udržali svoje vlastnosti. Aj to je jedna z výziev ich širšieho použitia. Preto sa v rámci komunity skúma, či je supravodivosť možná aj pri vyšších teplotách. Sú to stále otvorené otázky, ale je v nich badať progres,“ hovorí František Herman, ktorý skúma supravodiče už osem rokov, a to aj vďaka zisku SASPRO grantu. Dodáva, že granty sú kľúčové aj pre výskum teoretických fyzikov, ktorí vďaka nim môžu napríklad cestovať na konferencie či prezentovať výsledky. Je to podľa neho aj reklama pre kolektív a univerzitu a zároveň reprezentácia vedeckého prostredia krajiny.
Je hrdý na to, že na fakulte sa tímu, ktorého je súčasťou, podarilo skonštruovať jednoduchý matematický model. Berie do úvahy nielen to, ako v supravodičoch interagujú elektróny, ale aj to, ako ich supravodivé vlastnosti ovplyvňuje neusporiadanosť, prímesné atómy, jednoducho nečistoty v materiáli. „Naša teória vie popísať vzorky v širokom spektre neusporiadanosti a pre rôzne teploty. Sme schopní popísať materiály pri nízkych aj pri vyšších teplotách, blízko kritickej hranice, kedy už supravodivosť zaniká,“ opisuje vedec.
František Herman absolvoval postdoktorandské štúdium na švajčiarskej univerzite ETH Zürich. Keďže však túžil robiť na vlastných projektoch a zároveň aj prednášať, vrátil sa na Slovensko. Svoju domovinu má rád a vyhovuje mu. Tiež ho baví nejakým spôsobom prispieť k jej zveľadeniu. Zároveň si myslí, že je dobré zažiť aj zahraničnú skúsenosť, bohatšie prostredie, kde všetko beží hladšie a veľa problémov sa dá vyriešiť vďaka dostatku financií. Na Slovensku podľa neho nie je núdza o šikovných a talentovaných vedcov, ktorí sú odhodlaní aj napriek mnohým prekážkam. „Pre vedu je lepšie, keď funguje v zabehnutých demokraciách, v ktorých sa vedcom lepšie darí a ľahšie sa im dýcha. Neustále zmeny v spoločenskej a politickej situácii majú vplyv aj na vedu a na to, kam idú financie, ako sa krajina správa k vysokým školám, aký je trh práce,“ hovorí. Napriek tomu ho potešilo, že mladým vedcom priniesli mnoho príležitostí financie určené pre vedu z Plánu obnovy a želal by si, aby nešlo o jednorazovú záležitosť. Príjemne ho prekvapujú aj jeho študenti, s ktorými sa mu veľmi dobre pracuje.
Svoj čas delí rovnomerne medzi výučbu a výskum, ale rád by sa viac venoval výskumu. Verí, že to je efektívnejšie aj pre študentov, ktorí majú možnosť dostať bližšie informácie k aktuálnym témam. Upozorňuje na to, že mnohí učitelia sa časom prestanú rozvíjať, čo najmä na univerzite nie je podľa neho najlepšia cesta.
„Veda je takmer vo všetkom, čo nás obklopuje. Verím, že jej dôležitosť si vie uvedomiť každý, kto si pustí mikrovlnku, urobí si čaj alebo zavolá deťom. Chcem veriť v svet, v ktorom ľuďom netreba neustále pripomínať význam vedy,“ myslí si fyzik. On sám by svet bez vedy považoval za nudný. Baví ho výzva neistoty bádania a výskumu a teší ho, keď mu vyjdú pekné výsledky alebo článok. Je to podľa neho podobný pocit, ako keď maliar namaľuje obraz. Ak sa práve nevenuje vede, rád si zašportuje a navarí dobré jedlo. To mu vyčistí hlavu, oddýchne si a je opäť pripravený venovať sa výskumu či učeniu.
