Tuberkulóza sa často vníma ako historický problém, opak je však pravdou – ide stále o celosvetovo najsmrteľnejšie infekčné ochorenie s 10 miliónmi prípadov ročne. Výnimkou nie je ani Slovensko a Česko, kde sú každý rok zaznamenané stovky prípadov. Tejto závažnej a zdĺhavej infekčnej chorobe zasvätil svoj výskum Mgr. Matúš Dohál, PhD., ktorý pôsobí v Martinskom centre pre biomedicínu Jesseniovej lekárskej fakulty UK. Zameriava sa predovšetkým na liekovo odolné formy tuberkulózy a objasnenie ich šírenia v populácii.
Pri najmenej závažných formách tuberkulózy trvá liečba minimálne štyri mesiace a spočíva v kombinácii štyroch rôznych antibiotík. Spomedzi všetkých celosvetových prípadov je však veľké percento takých, ktoré sú na tieto bežne dostupné liečivá rezistentné a terapia na ne nezaberá. Rezistentné formy tuberkulózy sú liečiteľné, ale vyžadujú rýchlu a presnú diagnostiku. Súčasné diagnostické metódy však majú svoje limitácie, čo môže viesť k ďalšiemu prenosu ochorenia alebo až k úmrtiam, pokiaľ nie je pacient správne a rýchlo zachytený.
„Aby sme mohli tuberkulózu celosvetovo eradikovať, je kľúčové rýchlo a presne diagnostikovať liekovo odolné formy tohto ochorenia. Môj výskum sa zameriava na identifikáciu nových génových mutácií kódujúcich rezistenciu na antituberkulotiká aj na zlepšenie a zrýchlenie ich diagnostiky. Okrem toho je dôležité hľadať ohniská a prenosové reťazce, aby sme mohli efektívne sledovať a kontrolovať šírenie týchto rezistentných foriem tuberkulózy v populácii,“vysvetľuje Matúš Dohál.
Posledné dva roky tiež skúma, ako sa mení počet pacientov s rezistentnými formami tuberkulózy v súvislosti s migráciou z Ukrajiny, kde je najviac týchto prípadov v Európe. „Na štúdii sme spolupracovali s univerzitami Oxford a Imperial College London, ako aj s nemocnicou v Charkove. Podarilo sa nám objasniť pôvod infekcie u mnohých pacientov, ktorí boli diagnostikovaní na Slovensku alebo v Česku a vypátrať, v akom čase mohli byť nakazení a či to bolo ešte na Ukrajine, alebo či už to bolo po migrácii. Tieto výsledky nám umožňujú prijať vhodné opatrenia na zabránenie ďalšieho šírenia v populácii,“ opisuje.
Svoj čas delí rovnomerne medzi výučbu a výskum, ale rád by sa viac venoval výskumu. Verí, že to je efektívnejšie aj pre študentov, ktorí majú možnosť dostať bližšie informácie k aktuálnym témam. Upozorňuje na to, že mnohí učitelia sa časom prestanú rozvíjať, čo najmä na univerzite nie je podľa neho najlepšia cesta.
Medzi najväčšie úspechy jeho výskumu patrí identifikácia nových genetických mutácií, ktoré spôsobujú rezistenciu na kľúčové lieky prvej línie proti tuberkulóze. Tieto mutácie boli zahrnuté do katalógu Svetovej zdravotníckej organizácie, čo pomáha pri efektívnej diagnostike a liečbe. Taktiež spolu s tímom identifikovali prvé prípady rezistencie na novo-generačné antituberkulotiká na Slovensku a v Česku, vďaka čomu sa stali súčasťou celoeurópskej spolupráce zameranej na evolučný pôvod takto rezistentných kmeňov. Vykonali tiež niekoľko molekulárno-epidemiologických štúdií, ktoré objasnili reťazce prenosu, a podarilo sa im identifikovať ohniská nákazy, na základe ktorých sa predišlo ďalšiemu šíreniu rezistentných foriem.
V súčasnosti sa Matúš Dohál venuje aj pediatrickej tuberkulóze. Jeho snom je uľahčiť a zrýchliť diagnostiku tuberkulózy u detských pacientov prostredníctvom vývoja nových testov.
Matúš Dohál je absolventom mikrobiológie a virológie na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a postgraduálneho štúdia v študijnom programe farmakológia na Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine. K skúmaniu tuberkulózy sa dostal na základe vtedajšieho školiteľa, teraz už kolegu, profesora Mokrého, ktorý sa tomuto ochoreniu tiež aktívne venoval. Táto oblasť ho zaujala najmä preto, že v nej videl potenciál aplikácie výskumu do klinickej praxe. Práve Martinské centrum pre biomedicínu JLF UK malo všetko potrebné technické vybavenie na to, aby dokázali realizovať svoj naplánovaný výskum.
Za posledný rok Matúša Dohála milo prekvapilo financovanie samotnej vedy a myslí si, že možností uchádzať sa o granty je dnes určite viac, než ako to bolo kedysi. Financovanie je nevyhnuté pre pokračovanie výskumov, ktoré posúvajú spoločnosť vpred. Význam vedy podľa neho potvrdzuje všetko okolo nás, keďže sme s ňou v dennodennom kontakte. „Všetko, čo sa v súčasnosti vie, je vďaka vedeckým postupom a prístupom. Veda je dôležitá preto, že ľudstvo vzdeláva a pre mňa najmä preto, že mu pomáha,“ myslí si Matúš Dohál.
Veda mu priniesla do bežného života nielen schopnosť vyznať sa v manuáloch a rôznych inštrukciách vďaka neustálemu študovaniu protokolov v laboratóriu, ale aj manželku, s ktorou sa stretol počas štúdia. Keď práve neskúma alebo nevyučuje svojich študentov, chodí na túry so psom alebo sa bicykluje po okolitých Martinských holiach. Posledných osem mesiacov naplno venuje čas svojmu malému synovi, ktorého už tiež chystá na turistku, aj keď zatiaľ len v nosiči.
