Objem údajov, ktoré potrebuje ľudstvo spracovávať a uchovávať, neustále rastie a s tým vzniká aj potreba čoraz prepracovanejších databázových systémov. Ich výskumu sa venuje doc. Ing. Michal Kvet, PhD., ktorý pôsobí ako vedúci Katedry informatiky na Fakulte riadenia a informatiky Žilinskej univerzity. Jeho hlavnou oblasťou sú temporálne databázy, ale aj dátová analytika a jej aplikácia v inteligentných dopravných informačných systémoch.
Kým v minulosti sme mali záznamy alebo súbory na obyčajných disketách, neskôr cédečkách či USB-čkách, dnes ich uchovávame na cloudových úložiskách. Rozsah médií a dát sa neustále zvyšuje, a to nie lineárne, ale exponenciálne. Preto potrebujeme údaje efektívne vyhľadávať, analyzovať a prepájať. To je práve oblasť výskumu vedca Michala Kveta, ktorý sa venuje najmä temporálnym databázovým systémom, ich výkonnosti a škálovateľnosti. Ide o špeciálne typy databáz, ktoré sú navrhnuté na ukladanie a správu údajov meniacich sa v priebehu času. Ich hlavnou výhodou je, že dokážu uchovávať nielen aktuálne dáta, ale tiež zaznamenávajú, aké údaje platili v určitom časovom období, alebo kedy nastala posledná zmena.
Najväčšie prínosy svojho výskumu vidí Michal Kvet v dátovej analytike. Keďže univerzita, na ktorej pôsobí, bola pôvodne Vysoká škola dopravná, toto zameranie je stále jej srdcom. Preto sa Michal venuje aplikácii dátovej analytiky do inteligentných dopravných informačných systémov a riadeniu dopravy vo všetkých aspektoch. „Jedným z projektov, ktorým sa zaoberáme, je analýza leteckých dát a optimalizácia letovej prevádzky s ohľadom na jej efektívnosť a bezpečnosť. To napríklad znamená zabezpečenie vhodnej vzdialenosti lietadiel či predchádzanie problémom, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s armádnymi lietadlami či dočasným uzavretím vzdušného priestoru,“ vysvetľuje. Aktuálne sa tiež venuje projektu, v rámci ktorého spracováva a analyzuje environmentálne dáta z rôznych senzorov ohľadom teploty či znečistenia s cieľom vytvárať predikcie, scenáre a plány do budúcnosti.Jeho najväčším vedeckým cieľom je, aby boli výsledky jeho výskumu aplikované v praxi, teda integrované do informačných systémov a aby ich využil biznisový sektor. Na lokálnej úrovni sa to už sčasti deje, v našich podmienkach je to však výzva najmä v prípade väčšej medzinárodnej spolupráce.
Okrem výskumu Michal Kvet aktívne vedie doktorandov, organizuje workshopy na zahraničných vedeckých konferenciách v oblasti spracovania dát a environmentálnej dátovej analytiky a spolupracuje s viacerými zahraničnými univerzitami pri príprave študijných materiálov. Je tiež autorom viacerých učebníc a monografií venovaných téme databázových systémov, cloudu a temporálnych databáz.
V rámci svojho výskumu vydal minulý rok knihu Developing Robust Date and Time Oriented Applications in Oracle Cloud vo vydavateľstve Packt Publishing, ktorá sa venuje problematike spracovania času, regionálnym špecifikám, temporálnym funkciám a integrite času v cloudových repozitároch, ktoré môžu byť na rôznych miestach sveta.
Michal Kvet sa začal zaoberať databázovými systémami počas vysokoškolského štúdia, v rámci ktorého sa dva roky venoval nemocničným informačným systémom s cieľom detekcie nádorov mozgu. Počas štúdia začal spolupracovať s prof. Ing. Karolom Matiaškom, PhD., v tom čase dekanom fakulty, ktorý ho pozval pokračovať vo výskume na doktorandskom štúdiu.
„Databázové systémy ma oslovili najmä preto, že je za nimi veľmi pekná matematika, ktorá sa prepája s informatikou. Študenti si myslia, že je to zložitá problematika, ale keď sa to naozaj rozoberie do detailov, tak je za tým pár algebraických logických operácií, pomocou ktorých je možné postaviť celý databázový systém aj celú správu daných dát,“ vysvetľuje. Michal Kvet pôsobí od 1. júla 2024 ako vedúci Katedry informatiky. Na svojej novej pozícii ho najviac napĺňa spolupráca s kolegami a posúvanie oblasti výučby a výskumu na úrovni katedry vpred. Najviac sa však cíti doma vo výskumnej oblasti. „Veda je veľmi dôležitá z pohľadu budúcnosti, pretože veľa vecí sa dynamicky mení. Úlohou vedy je pochopiť tieto situácie a vzťahy a potom na ne vedieť veľmi rýchlo, efektívne a správne reagovať,“ myslí si.
Vďaka svojej práci vo vede získal lepšie schopnosti koordinácie a kooperácie, zdokonalil si angličtinu a získal nové partnerstvá cez konferencie a zahraničné univerzity. S tým súvisiace cestovanie mu umožnilo spoznať rôzne regióny, mestá, kultúry a pohľady na svet. Svoju oddanosť vede potvrdzuje aj svojou obľúbenou voľnočasovou aktivitou, ktorou je čítanie odbornej literatúry. Okrem toho rád relaxuje počas práce s drevom, prechádzok so psíkom či pri hudbe a zvukovej technike.
