Nočná obloha ho fascinovala už od detstva a dodnes z nej nedokáže ako uznávaný astronóm „odtrhnúť“ oči. Prof. RNDr. Juraj Tóth, PhD., je vysokoškolský pedagóg a vedecko-výskumný pracovník na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa výskumu malých telies Slnečnej sústavy, výchove študentov astronómie a astrofyziky, ako aj popularizácii astronómie medzi širokou verejnosťou. Profesor Tóth predstavuje vedca, ktorému sa podarilo zachovať si chlapčenskú zvedavosť a pretaviť ju prostredníctvom hraničného výskumu do výnimočných objavov.
Fascinácia vesmírom sa začala samoštúdiom trinásťročného chlapca, ktorý čítal encyklopédiu astronómie, hoci jej celkom nerozumel. Táto vytrvalosť a vášeň ho dnes charakterizuje ako vedca i pedagóga. Po vyštudovaní astronómie a astrofyziky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave nastúpil na Astronomicko-geofyzikálne observatórium v Modre, ktoré je vysunutým pracoviskom jeho alma mater. V novembri 1998, len dva mesiace po nástupe do práce, pozoroval výnimočnú aktivitu meteorického roja Leoníd. Spolu s kolegom Tomášom Paulechom vytvorili celooblohovú analógovú fotografiu, ktorá nadchla svetových astronómov. Ich štvorhodinová expozícia so 150 meteormi sa stala základom pre nový model predpovedí astronomických javov a bola publikovaná spolu so štúdiou v časopise Earth, Moon, and Planets.
V pozorovaní a vo výskume malých telies Slnečnej sústavy našiel krásu a zaľúbenie, ale aj svoju vedeckú cestu. V pomyselnom hľadáčiku jeho záujmu sú všetky objekty, ktoré nepatria medzi planéty ani ich mesiace, najmä meteoroidy, asteroidy, kométy, meteory, meteority a meteorické roje. Osobitne ho fascinovali meteority – úlomky telies zo Slnečnej sústavy, ktoré po dopade na Zem prinášajú cenné údaje o jej pradávnej histórii. „Meteority v sebe nesú vzácne informácie, vďaka ktorým skladáme obraz o vzniku Slnečnej sústavy spred 4,5 miliárd rokov,“ vysvetľuje Juraj Tóth. Práve hľadaniu meteoritov zasvätil aj svoje výskumné projekty. V roku 2010 v rámci terénnej expedície v obci Vyšný Klátov našiel prvý úlomok meteoritu „Košice“. Ide o prvý slovenský meteorit s rodokmeňom, čiže pozorovanou dráhou letu, a pätnásty takýto meteorit na svete.
Logickým vyústením tohto výskumu sa stalo systematické sledovanie samotnej oblohy. Ako vedúci projektu AMOS (All-sky Meteor Orbit System) profesor Juraj Tóth so svojimi spolupracovníkmi a študentmi vyvinul a rozmiestnil unikátnu sieť 17 autonómnych optických systémov na takmer všetky kontinenty. Tieto kamery s citlivosťou porovnateľnou s ľudským okom automaticky sledujú vo frekvencii 20 snímok za sekundu nočnú oblohu so záberom 180°.
Globálny dosah projektu je impozantný – kamery sa nachádzajú nielen na Slovensku, ale aj na Kanárskych ostrovoch, Havaji, v Čile, Austrálii, Arizone či Južnej Afrike – od prestížnych observatórií až po odľahlé púštne oblasti. AMOS sa tak stal jediným slovenským astronomickým prístrojom s celosvetovou sieťou a jedinou európskou infraštruktúrou svojho druhu. „Potrebovali sme pokryť nielen severnú, ale aj južnú pologuľu, aby sme mohli mapovať všetky prúdy častíc a potenciálne nebezpečné telesá,“ vysvetľuje profesor Tóth strategické myslenie za projektom, ktorý umožňuje nielen zachytávať a analyzovať dráhy meteorov, pády meteoritov či zániky družíc, ale aj nadväzovať kľúčové spolupráce s medzinárodnými partnermi vrátane Európskej vesmírnej agentúry.
Vedecké úspechy profesora Tótha získali medzinárodné uznanie. Je viceprezidentom Medzinárodnej meteorickej organizácie (IMO), členom International Astronomical Union (IAU) a viceprezidentom jej komisie F1 pre meteory, meteority a medziplanetárny prach, ktorá po ňom v roku 2014 pomenovala asteroid (24976) Jurajtoth. V Minor Planet Center je zapísaný ako objaviteľ a spoluobjaviteľ šestnástich planétok.
V posledných rokoch spolupracoval s bývalým študentom a mladým kolegom Pavlom Matlovičom na vývoji metodiky v špeciálnom plazmovom veternom tuneli na Univerzite v Stuttgarte, ktorý simuluje prelet meteoroidov atmosférou a umožňuje skúmať správanie desiatok typov meteorických materiálov v laboratórnych podmienkach. „Tento výskum poskytuje údaje, ktoré sa dajú aplikovať na neznáme telesá a modelovať ich zánik v atmosfére, čo je dôležité aj pre takzvanú planetárnu obranu,“ prezrádza uznávaný astronóm, ktorý je autorom alebo spoluautorom 68 publikácií so 696 citáciami a H-indexom 16 podľa databázy Web of Science. Jeho dlhodobým snom je zmapovanie meteoroidných prúdov pochádzajúcich z asteroidov.
Vo voľnom čase sa Juraj Tóth rád venuje manželke, ich trom deťom, turistike a bicyklovaniu, pričom si zachováva rovnakú zvedavosť a nadšenie, ktoré ho priviedli k astronómii už v trinástich rokoch.
Ako pedagóg dlhodobo spája výskum s výučbou, pričom nejde len o tradičné prednášanie. Študentom ponúka reálne zapojenie sa do pozorovaní, terénnych expedícií a medzinárodných projektov, vďaka čomu z jeho školy vyšli absolventi pôsobiaci na prestížnych astronomických pracoviskách v Európe aj v USA s prístupom k najvýznamnejším observatóriám sveta.
„Teším sa, že moji študenti majú radi to, čo študujú a baví ich objavovať. Mnohí z nich, ktorí zostávajú pri vede, sa dotýkajú hraničného poznania, prinášajú nové nápady a výzvy. S mnohými, ktorí sú úspešní a uplatnili sa vo svete, alebo sa vrátili späť na Slovensko, spolupracujeme na našom výskume a ich úspechy ma nesmierne tešia,“ uzatvára profesor Juraj Tóth. Jeho schopnosť preniesť vášeň k vesmíru na svojich študentov a študentky a viesť ich k vlastným úspechom robí z neho nielen vynikajúceho výskumníka, ale aj pedagóga, ktorý už štvrťstoročie formuje budúce generácie slovenských astronómov.
