Cesta k sociálnemu lekárstvu nebola pre Michaelu Kostičovú úplne priamočiara. Pôvodne smerovala k psychiatrii, lebo ju fascinovala možnosť „liečiť dušu“. Keď po štúdiu medicíny hľadala miesto na psychiatrickej klinike, dostala ponuku na akademickej pôde – na tom istom pracovisku, kde kedysi pôsobil jej starý otec. Dnes je doc. MUDr. Michaela Kostičová, PhD., prednostkou Ústavu sociálneho lekárstva a lekárskej etiky na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa oblasti sociálnych determinantov zdravia so zameraním sa na zdravie dospievajúcich a ľudí z vylúčených komunít.
Michaela Kostičová netušila, že raz bude učiť, ale akademické prostredie jej sadlo. Objavila väčší priestor pre vlastný výskum a slobodu pri výbere tém. Postupne sa začala venovať sociálnemu lekárstvu a dnes vychováva novú generáciu mladých lekárov a lekárok, ktorí si rozvíjajú spoločenskú zodpovednosť a komplexné sociálne zručnosti. „Venujeme sa spoločenskovedným a humanitných témam. V súčasnej dobe sa ukazuje, že aj sociálne, komunikačné a manažérske schopnosti sú v zdravotníctve nevyhnutné. Otvárame sa navonok a nadväzujeme aj dôležité medzinárodné spolupráce.“
Docentka Kostičová sa špecializuje na sociálne determinanty zdravia – skúmanie toho, ako je naše zdravie ovplyvnené podmienkami a prostredím, v ktorom žijeme. „Keď sa pozeráme na zdravie konkrétneho človeka, musíme pozorovať širšie súvislosti a vnímať ho komplexne. Sú niektoré ochorenia, ktorým neviem predchádzať, pokiaľ neriešime systémové veci, ako je chudoba, dostupnosť bývania, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti,“ vysvetľuje.
Jej výskum má dve hlavné oblasti. Prvou je práca so zraniteľnými komunitami. „Pracujem najmä s ľuďmi bez domova. To je najviac vylúčená komunita, ktorá žije v úplne katastrofálnych podmienkach. Ak tie nezlepšíme, nikdy sa ich zdravie nezmení,“ podotýka uznávaná odborníčka. V roku 2017 spoluzakladala občianske združenie EQUITA, ktoré poskytuje ošetrovanie ľuďom bez domova a advokáciu ohľadom dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Každý utorok a štvrtok dobrovoľne ošetruje ľudí bez domova pod bratislavským Mostom Lanfranconi. „Prináša mi to nečakané zadosťučinenie a energiu,“ priznáva úprimne. Jedným z najvýznamnejších úspechov jej práce v teréne bola zmena legislatívy pre dlžníkov na zdravotnom poistení.
Druhou oblasťou jej výskumného záujmu je medzinárodná štúdia HBSC (Health Behaviour in School Aged Children), ktorá každé štyri roky sleduje zdravie dospievajúcich v 50 krajinách. Michaela Kostičová koordinuje časť zameranú na zdravie a spánok adolescentov. „Viac ako polovica dospievajúcich detí spí len 6 – 7 hodín denne, čo je naozaj málo. Súvisí to so skorým vstávaním, množstvom školským povinností, ale aj s obezitou a častými úrazmi. Spánok je u dospievajúcich detí veľmi citlivým ukazovateľom zdravia,“ objasňuje docentka Kostičová, ktorá je na základe vedeckých údajov a príkladov zo zahraničia zástankyňou posunutia začiatku školského vyučovania u školopovinných detí na pol deviatu ráno. Pravidelný a kvalitný spánok totiž zlepšuje pozornosť, správanie, učenie, pamäť, reguláciu emócií aj fyzické a duševné zdravie dospievajúcich detí. Národná správa, ktorá vzniká na základe medzinárodnej štúdie HBSC, využíva podrobné dáta a analýzy na konkrétne návrhy zmien, ktoré je potrebné zaviesť na školách, v systéme či v legislatíve. „Spoločenský vplyv je pre mňa dôležitý. Získavame aj cenné vedomosti pre samotných rodičov,“ podotýka.
Okrem projektov v teréne sa venuje aj prednáškam a vzdelávaniu lekárov a lekárok v témach rodovo podmieneného násilia, terénnej medicíny a kvality zdravotnej starostlivosti. Vo svojom voľnom čase rada trávi chvíle so psom, cestovaním s rodinou a venuje sa sezónnym športom. Hlavu vypína pri potápaní.
Michaela Kostičová výnimočne prepája akademické vzdelávanie s terénnou medicínou a aplikuje sociálne lekárstvo v praxi. „Teším sa, že moji študenti a študentky prichádzajú s vlastnými nápadmi na výskum a prácu v teréne. Veľa podnetov prichádza práve od nich, ja sa snažím vytvárať im príležitosti na rozvoj aktivít, o ktoré majú osobný záujem. Táto generácia má väčšie povedomie o spoločenskej zodpovednosti, a to je obdivuhodné,“ uzatvára priekopníčka moderného sociálneho lekárstva na Slovensku, ktorej práca dokazuje, že najlepšia veda vzniká tam, kde sa stretáva teória s praxou a kde výsledky výskumu skutočne menia životy ľudí.