Mnohé testy na diagnostiku ochorení sú nepríjemné, bolestivé a často nepohodlné. Nie je však nič jednoduchšie, ak odber môže pacient urobiť doma bez lekára či sestričky, len jednoduchým napľutím do skúmavky. „Sliny sú zrkadlom zdravia, možno v nich objaviť indície o zmenách v tele,“ povedala RNDr. Ľubomíra Tóthová, PhD., z Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského pre denník Sme.
Tóthová skúma, ako sa sliny dajú využiť v skorej neinvazívnej diagnostike rôznych chorôb a rieši aj poruchy obličiek pri infekcii močových ciest. Tieto dve oblasti výskumu sa snaží prepojiť hľadaním biomarkerov, vďaka ktorým by bolo možné včas diagnostikovať a monitorovať zlyhanie obličiek. „Výsledkom by mal byť diagnostický test pre zlyhanie obličiek zo slín. Chceme, aby si pacient v domácom prostredí pomocou jednoduchého testu vedel urobiť skríning poruchy funkcie obličiek, skontrolovať progres choroby alebo účinnosť liečby,“ uviedla.
Test zo slín by mal nefrologických pacientov odbremeniť od častého odberu krvi. V slinách sa Tóthová snaží analyzovať odpadové látky metabolizmu – kreatinín a močovinu. U zdravých ľudí sú prítomné v slinách vo veľmi nízkych koncentráciách. Avšak v prípade, že sú obličky poškodené, močovina a kreatinín sa začnú hromadiť v tele, v krvi, ale aj v slinách. Močovina a kreatinín v slinách sa síce nedajú využiť na skorú diagnostiku zlyhávania obličiek, no umožňujú neinvazívne sledovať efektivitu liečby a postup choroby. Test by bol vhodný pre pacientov na dialýze, po transplantácii obličiek, ale aj pre diabetikov a hypertonikov s poškodenými obličkami. Vedkyňa však skúma aj nové biomarkery, ktoré by umožnili tak veľmi potrebnú skorú diagnostiku poškodenia alebo zlyhania obličiek.
„V slinách je množstvo molekúl, ktoré sa dajú využiť v diagnostike ako biomarkery. V literatúre ich už bolo opísaných niekoľko tisíc a ide o bielkoviny, nukleové kyseliny, ale aj malé molekuly,“ vysvetlila pre Sme. Už nie je podľa nej otázkou, aké choroby by sa dali diagnostikovať zo slín, ale skôr kedy to bude možné. V súčasnosti sa dá okrem genetických rizík komerčne testovať napríklad prítomnosť drog, ale aj koncentrácie steroidných hormónov, ako je testosterón, estradiol či kortizol. Slina sa dá aj vďaka výskumu Tóthovej využiť tiež pri diagnostike periodontitídy, ktorá si inak vyžaduje náročné vyšetrenie u stomatológa.
„Moje osobné nadšenie pramení aj z presvedčenia, že takto máme možnosť zlepšiť kvalitu života pacientov,“ povedala. Tóthová však v súčasnosti registruje upadajúci záujem študentov o výskum, čo môže mať podľa nej v budúcnosti negatívny dopad aj na klinickú medicínu.
Svoj voľný čas venuje deťom a rodine. Radi spolu cestujú a spoznávajú nové miesta na Slovensku i v zahraničí. Keďže syn je futbalista, aj ona je oduševnený fanúšik. Relaxom sú pre ňu tiež stretnutia s priateľmi, z ktorých väčšina je mimo miesta jej pracovného pôsobiska.