Finalista kategórie: Výnimočný mladý vedec

Zuzana Barbieriková

Výskum fotokatalyzátorov

„Vo vede by malo byť viac žien. Veda je náročná rovnako pre mužov ako ženy“

Negatívne dôsledky rozvoja priemyselnej činnosti si vyžadujú stále modernejšie a účinnejšie prístupy k odstraňovaniu odolných nečistôt z vody či vzduchu. Fotokatalyzátory, ktoré môžu zohrávať úlohu pri ekologickom čistení prostredia, sú centrom záujmu Ing. Zuzany Barbierikovej, PhD., z Ústavu fyzikálnej chémie a chemickej fyziky na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity.

Fotokatalýza je proces chemického rozkladu látok za prítomnosti spomínaných fotokatalyzátorov a svetelného žiarenia. Vo výskume sa Barbieriková snaží popísať procesy počas excitácie fotokatalyzátorov, a tak prispieť k objasneniu vzťahov medzi reaktivitou a štruktúrou konkrétneho materiálu. „Predstavuje to dôležitý bod v rámci vývoja nových nanomateriálov,“ dodala.

Prostredníctvom unikátnej metódy, a to elektrónovej paramagnetickej rezonančnej spektroskopie, pozoruje tvorbu a prítomnosť voľných radikálov a paramagnetických centier v rôznych materiáloch, napríklad v oxide titaničitom. Na základe tohto pozorovania je možné materiály analyzovať a vyvodiť súvislosť medzi ich typom a aktivitou. „Tieto poznatky potom prispievajú k vývoju nových fotokatalyzátorov, ktoré môžu rozšíriť a zefektívniť možnosti využitia fotokatalytických procesov. Fotokatalytická metóda slúži hlavne na odstraňovanie nežiaducich nečistôt v životnom prostredí, napríklad pri čistení vody od rezistentných polutantov,“ vysvetlila Barbieriková.

Pri vedeckej práci je podľa Barbierikovej nevyhnutné pýtať sa otázky, pochybovať a neuspokojiť sa s povrchnými a nepodloženými vysvetleniami. V tomto smere môže veda inšpirovať celú spoločnosť. Barbieriková by privítala vo svojom vednom odbore viac žien. Nemá rada otázky o vhodnosti svojho povolania pre ženy. „Toto povolanie je náročné, ale rovnako ako pre mňa, tak aj pre mojich mužských kolegov,“ uviedla pre časopis Miau. „V mnohých ľuďoch, vrátane rodičov, ostávajú zakorenené isté stereotypy, a to potom dievčatá odrádza od odborov ako matematika, chémia, informatika či fyzika, lebo je vraj pre ne priťažká.“

Chémiu si Barbieriková obľúbila už na gymnáziu, keď v škole začala predmet vyučovať nová pani učiteľka. Učivo, ktoré jej predtým nedávalo zmysel, v priebehu pol hodiny vďaka učiteľke dokonale pochopila, uvidela v ňom logiku a systém. Vedkyňa si od práce oddýchne najmä v spoločnosti rodiny. Už 12 rokov sa venuje taiči a rada si zahrá s kamarátmi volejbal.