Finalista kategórie: Výnimočný mladý vedec

Matúš Hyžný

Rekonštrukcia evolučných udalostí na základe skamenelín

„ Každý živočíšny druh vznikol iba raz, vrátane nás. Vážme si, že sme (ešte) tu“

Znalosti o vývoji v hlbokej minulosti nám pomáhajú pochopiť jedinečnosť a previazanosť všetkých druhov života na Zemi. Ukazujú, že čokoľvek živé na tejto planéte pochádza z jedného základu a zaslúži si náš záujem a ochranu. Rekonštrukcii evolučných udalostí na základe skamenelín sa venuje paleontológ a geológ Mgr. Matúš Hyžný, PhD., z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Dve tretiny zemského povrchu sú z hľadiska paleontológie stále nezmapované, takže zlaté obdobie tejto vednej disciplíny nás podľa neho ešte len čaká.

„Evolúcia sa odohráva konkrétnym spôsobom a v konkrétnom čase. Kým evolučná biológia dokáže odhaliť evolučné mechanizmy, na rekonštrukciu jednotlivých evolučných udalostí sú nutné fosílie a ich štúdium,“ vysvetlil Hyžný. „Výsledky môjho výskumu prinášajú využitie napríklad pri kalibrácii evolučných stromov, a tak vedia odpovedať na otázku, kedy došlo k skúmanej evolučnej udalosti.“

Vo svojom výskume sa špecializuje najmä na desaťnožce, čo je rad kôrovcov, ako sú raky alebo kraby. Fosílnym desaťnožcom sa na Slovensku venuje ako jediný, takže pri výmene poznatkov v tejto oblasti je odkázaný prakticky len na zahraničnú spoluprácu. Študuje najmä fenomén heterochélie, teda prítomnosť dvoch odlišných typov klepiet u jedného zvieraťa. Táto asymetria často vedie ku komplexnému správaniu. „Predstavte si napríklad husľové kraby, u ktorých samčeky majú jedno klepeto výrazne zväčšené. Slúži im na predvádzanie a komunikáciu. Alebo pištoľové krevety, ktorých jedno klepeto funguje ako sonická zbraň. Ak chceme skúmať pôvod a evolúciu heterochélie, musíme okrem dnešných organizmov siahnuť aj po fosíliách,“ vysvetlil.

Medzi všetkými ľuďmi na Zemi a ich spoločnými predkami je neprerušená línia rodiča a dieťaťa. Z istého pohľadu sme podľa Hyžného špeciálnym druhom rýb, ktoré sa naučili chodiť po suchej zemi. „Ba môžeme ísť aj ďalej a stotožniť našich predkov s tým povestným prvotným slizom,“ uviedol pre Denník N. „Tak, ako má každý rodič jedinečné dieťa, ktoré sa nemôže narodiť nikomu ďalšiemu, tak sa v rámci jednej evolučnej línie primátov vyvinuli zástupcovia dnešného druhu Homo sapiens. Nikdy viac sa to v histórii sveta nebude opakovať. To nie je dôvod na oslavu človeka ako výnimočného tvora uprostred živočíšnej ríše plnej obyčajných zvierat. Rovnako sa totiž nikdy nebude opakovať vznik sekvojí, dinosaurov a koní, ale ani ploštíc, švábov či bĺch. Každý živočíšny druh vznikol iba raz, vrátane nás. Vážme si, že sme (ešte) tu.“

Keď mal Hyžný štyri roky, dostal od otca učebnicu zoológie s obrázkami dinosaurov. Zapáčili sa mu a paleontológia ho už neopustila. Ako 14-ročný našiel svoju prvú skamenelinu kraba. Tá stála na začiatku jeho záujmu o desaťnožce. Okrem publikovania v odborných časopisoch jeho články o pravekom živote často uverejňujú aj médiá určené pre širokú verejnosť a Hyžný tak prispieva k popularizácii vedy na Slovensku. Relaxuje najmä pri dobrej knihe, jeho obľúbeným autorom je J. R. R. Tolkien. V poslednom čase nachádza pôžitok v stavaní modelov a maľovaní miniatúrnych figúrok.