Antibakteriálne polyméry aj nový materiál pre 3D tlač. V rámci svojej vedeckej práce ich vyvíja Mgr. Mária Kováčová, PhD. na Ústave polymérov Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave.
Práca Márie Kováčovej sa zameriava na dve témy. Tou prvou sú antibakteriálne polymérne materiály. „Spočíva to hlavne v syntéze hydrofóbnych uhlíkových kvantových bodiek, na čo máme aj patent,“ hovorí mladá vedkyňa. Sú to uhlíkové nanomateriály, ktoré možno vyrábať napríklad aj spaľovaním odpadu. Tieto nanočastice na Ústave polymérov SAV zabudovávajú do polymérnych materiálov, teda plastov, ktoré slúžia ako ich nosiče.
Využitie takto upravených materiálov s antibakteriálnym účinkom je široké. Možno ich nanášať na povrchy ako steny, podlahy alebo okná, napríklad v nemocniciach či vo verejnej doprave, no dajú sa z nich vyrobiť aj medicínske nástroje a pomôcky. Veľkou výhodou týchto materiálov je, že ich antibakteriálny účinok sa dá úplne ovládať bežným modrým LED svetlom. V súčasnosti materiál testujú na ďalšie druhy mikroorganizmov a pripravujú jeho komerčnú dostupnosť.
Druhou témou Márie Kováčovej je nový materiál pre 3D tlač. V spolupráci so slovenskou firmou vyvinuli materiál na báze uhlíkových nanoplnív a recyklovaného PET-G. Toto riešenie majú chránené slovenským úžitkovým vzorom. Vysoko odolný, no zároveň veľmi ľahký materiál sa hodí pre rôzne odvetvia priemyslu, ako je automobilový či letecký, nakoľko dosahuje pevnosť heliem pre stavebníkov. Vďaka tomu, že je odolný aj voči vesmírnemu žiareniu, využitie by našiel aj v kozme.
Spolupracujúca slovenská firma z tohto materiálu vyrobila veľké robotické rameno, pracujúce na báze 3D tlače. Má viac ako šesť metrov, no dvaja ľudia ho jednoducho naložia a prevezú dodávkou na miesto stavby. Zároveň je také pružné a pevné, že sa mu nič nestane, aj keby si naň sadli štyria ľudia. „Pomocou tohto ramena chce spolupracujúca firma v budúcnosti stavať domy, architektonicky zložitejšie stavebné prvky a podobne,“ vysvetľuje Mária Kováčová. Materiál v podobe strún sa už dostal aj na trh.
Záujem o chémiu a biológiu vzbudila v Márii Kováčovej už jej učiteľka na gymnáziu. Týmto smerom sa vybrala aj pri štúdiu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Na bakalárskom stupni sa zaoberala vírusmi, na magisterskom zas účinkom meďnatých komplexov voči mikroorganizmom na biochemickej úrovni.
Po skončení univerzity sa zamestnala na SAV ako manažérka pre transfer technológií a ochranu duševného vlastníctva pre oblasť biochémie a medicíny. Vytvárala premostenie medzi vedcami a priemyslom, ale začalo jej chýbať laboratórium a vedecké bádanie. V roku 2016 teda nastúpila ako doktorandka na Ústav polymérov SAV, kde pôsobí doteraz. Absolvovala tiež vedecké stáže v Zlíne a v Belehrade. Za relatívne krátku kariéru už má na konte viacero úspechov, ako získanie európskeho patentu, slovenského úžitkového vzoru, množstvo publikácií a citácií, ocenení a nominácií.
Aj keď Mária Kováčová pracuje s plastmi, vo voľnom čase ju zaujíma ekológia a ochrana životného prostredia. „Beriem ako svoju povinnosť naučiť ľudí, ako s nimi narábať,“ vysvetľuje. Ľudí vo svojom okolí teda učí, ako správne separovať. Okrem toho obľubuje knihy, filmy a počítačové hry, hlavne hororových a fantazijných žánrov.
