Ivana

Finalista kategórie: Výnimočný mladý vedec

Ivana Šišoláková

Elektrochemické senzory

„Napriek tomu, že toto je individuálne ocenenie, nikdy by to nefungovalo bez tímu ľudí.“

Testovanie na covid-19, ako ho poznáme, sa môže už čoskoro zmeniť vďaka elektrochemickým senzorom. Na ich vývoji pracuje aj RNDr. Ivana Šišoláková, PhD., výskumníčka z Katedry fyzikálnej chémie na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Ivana Šišoláková sa už od svojho doktorandského štúdia venuje vývoju nových typov elektrochemických senzorov pre diagnostiku ochorení. Pracuje na vývoji senzora pre stanovenie inzulínu ako nového prístupu pre diagnostiku diabetu. „Keďže diabetes je jednou z najrozšírenejších a finančne najnáročnejších ochorení, tak sa snažíme pripraviť lacný, jednoduchý a efektívny spôsob testovania, ktorý by znížil súčasné finančné nároky na diagnostiku,“ vysvetľuje mladá vedkyňa.

S príchodom pandémie koronavírusu sa však pozornosť výskumníkov zamerala na vývoj nového typu elektrochemického senzora pre diagnostiku vírusových ochorení. Jednoduchého, rýchleho a presného testu na covid-19. Ako funguje? „Na povrchu senzora sa nachádza biologická zložka, ktorú vyvíjajú kolegovia z Ústavu biologických a ekologických vied u nás na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach,“ hovorí Ivana Šišoláková. Táto biologická zložka špecificky interaguje so spike proteínom vírusu. Vďaka tomu je tento senzor naozaj vysoko presný, špecifický a neovplyvňuje ho nič iné v našej krvi.

Senzor pracuje s malým prenosným zariadením, ktoré sa pripája do mobilov, tabletov alebo počítačov. Preteká cezeň elektrický prúd a podľa zmeny prúdu, respektíve polohy prúdového maxima, možno určiť, či vírus v tele máte alebo nemáte. „Veľkou výhodou týchto senzorov je to, že vieme aj kvantitatívne stanoviť, akú vírusovú nálož v tele máte,“ dopĺňa výskumníčka. Ich presnosť vysoko prevyšuje antigénové testy. Samotné testovanie pritom trvá aj s vyhodnotením len niekoľko sekúnd.

Okrem toho zostavili tím informatikov, ktorí pracujú na aplikácii, dopĺňajúcej senzor. Pacient by sa tak nemusel trápiť s vyhodnocovaním grafov, ale dostal by prostredníctvom nej informáciu, či je pozitívny alebo negatívny. Cieľom výskumníkov je dopracovať sa k možnosti samotestovania. Momentálne vstupujú do fázy klinického testovania, ale Ivana Šišoláková predpokladá, že ku koncu roka by ich riešenie mohlo byť pripravené na patentovanie a následne aj komerčne dostupné.

Pôvodné plány na štúdium farmácie sa Ivane Šišolákovej zmenili po tom, čo navštívila deň otvorených dverí na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde dodnes pôsobí na Katedre fyzikálnej chémie. Stážovala aj v nemeckej Jene a na Masarykovej univerzite v Brne, s ktorou aj bližšie spolupracuje na vývoji elektrochemických senzorov.

Napriek tomu, že mala viacero ponúk pracovať v zahraničí, rozhodla sa zostať na Slovensku. Našu krajinu má rada a aj vo voľnom čase sa venuje turistike v slovenských horách. S manželom už prešli všetky dostupné štíty v Tatrách. Nedávno si splnila sen a zadovážila si šteniatko samojeda, takže o vyplnenie voľného času sa obávať nemusí.