Vedecký svet Heleny Bujdákovej je síce veľký, ale zároveň taký malý, až je bežne neviditeľný. „Je to mikrosvet baktérií, kvasiniek a mikroskopických vláknitých húb, ktoré voľným okom nevidno,“ prezrádza tajomne. Nahliadnuť doň sa dá v laboratóriu, pod mikroskopom, pričom dnešné metódy bádania umožňujú aj pohľad do bunky ako takej. Prof. RNDr. Helena Bujdáková, CSc., je vedúcou Katedry mikrobiológie a virológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej práci sa venuje štúdiu faktorov virulencie, rezistencii a biofilmom patogénnych baktérií a kvasiniek.
Nedávna pandémia COVID-19 naplno ukázala dôležitosť jej vedného odboru, pretože pôvodné vírusové ochorenie často komplikovali aj infekcie spôsobené patogénnymi baktériami či hubami. Mikroorganizmy sú schopné vytvárať aj spoločenstvá, tzv. biofilmy, ktoré prežívajú na rôznych povrchoch a sú častokrát rezistentné voči konvenčným antibiotikám. „To je naše pole pôsobnosti. Študujeme, prečo vzniká rezistencia, ako jej predchádzať, prípadne ako ju poraziť. Preto biofilmy predstavujú veľký medicínsky problém,“ objasňuje Helena Bujdáková. Intenzívne sa vedecky venuje baktérii Staphylococcus aureus, známej ako zlatý stafylokok, a kvasinkám rodu Candida. Ak sa tieto mikroorganizmy dostanú do krvi, spôsobujú život ohrozujúce infekcie. Ich zdrojom môžu byť aj biofilmy, ktoré sa tvoria na medicínskych pomôckach. Tieto mikroorganizmy častokrát komplikujú liečbu iných závažných ochorení v nemocniciach. V posledných rokoch profesorka Bujdáková spolupracuje aj na vývoji jedinečných nanomateriálov s antimikrobiálnym účinkom, ktoré by mohli priniesť novú generáciu materiálov pre medicínske využitie.
Jej pôvodným snom bolo študovať cudzie jazyky a byť učiteľkou po vzore otca. Nakoniec nastúpila na štúdium biológie. Pre mikrobiológiu sa rozhodla na základe praktických cvičení, ktoré jej učarovali, a na tieto cvičenia dnes láka aj zanietených študentov a študentky. Pod jej vedením objavujú svet mikroorganizmov, a to nielen pomocou mikroskopu, ale aj modernými molekulárnymi metódami. Profesorka Bujdáková objasňuje, že pri nových originálnych pokusoch 95 percent experimentov v biológii na prvýkrát nie je úspešných. „Je to mravčia práca modelovania a úprav podmienok experimentov. Ak nejakému výsledku máme veriť, je potrebné ho overiť viacerými metódami. Študentom hovorím, že musia byť dostatočne motivovaní a trpezliví. Ak sa podarí päť percent, je to fantázia a obyčajne to stojí za to. Naše poznanie sa posunie o niečo ďalej.“
Profesorka Bujdáková je delegátkou Československej spoločnosti mikrobiologickej vo Federácii európskych mikrobiologických spoločností. Z viacerých študijných a vedeckých pobytov v zahraničí si priniesla na Slovensko aj mnoho inšpirácií a „know-how“. Získala viacero národných vedeckých projektov, spolupracovala na zahraničných projektoch a viedla projekt z európskej grantovej schémy Horizont 2020. Doteraz vychovala 12 doktorandov a je hrdá na to, že všetci sú úspešní vo svojich profesiách. „V mojej pedagogickej činnosti sa snažím, aby sme vychovávali osobnosti, ktoré sú úspešné nielen po vedeckej a odbornej stránke, ale sú hodnotné aj ľudsky.“„
Profesorka Bujdáková ide svojim študentom a študentkám príkladom. Angažuje sa v adresnej pomoci vedkyniam z Ukrajiny. Rada by sa v budúcnosti zapojila do obnovy vedeckých laboratórií na ukrajinských univerzitách. Je presvedčená o tom, že zázemie, vrátane toho rodinného, je základom pre každého excelentného vedca a pedagóga.
Mikrobiológia jej okrem pracovného života spestruje aj ten osobný. „Mám malé vnúčatá a pri hre s nimi mi svietia všetky kontrolky,“ smeje sa, pretože mikroorganizmy vidí aj tam, kde ich ostatní nevnímajú ani náhodou. No jedným dychom vymenúva aj množstvo prospešných mikroorganizmov a potrebu budovania si zdravej imunity. Keď nie je v práci alebo s vnúčatami, ticho a nadhľad nachádza pri výletoch do hôr. Utvrdzujú ju v presvedčení, že „rozhľadený vedec s otvorenou mysľou si uvedomuje svoje medzery a nedostatky vo vedomostiach. Je skôr skromný, lebo vie, koľko toho ešte nevie.“ Mikrobiológia jej však dala trpezlivosť, zodpovednosť a vytrvalosť, čo sú nevyhnutné predpoklady nielen pre kvalitný výskum, ale aj pre výchovu mladej generácie.
