Finalista kategórie: Výnimočný vysokoškolský pedagóg

Peter Peciar

Procesná technika

Technické vedy raz dosiahnu taký pokrok, že umožnia veci, ako je cestovanie v čase či teleportácia, je presvedčený doc. Ing. Peter Peciar, PhD., z Ústavu procesného inžinierstva Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorý k svojej „idealistickej“ vízii dodáva, že to ani nemusí byť v až tak vzdialenej budúcnosti.

Zaoberá sa procesnou technikou, čo je pojem, ktorý mnohým ľuďom asi veľa nehovorí, ale popri tradičnom strojárstve, kde je cieľom navrhnúť, vyprojektovať a skonštruovať zariadenie či linku, je nevyhnutné poznať aj mechanické, tepelné, hydraulické, difúzne, biologické a iné procesy, ktoré sa v nich budú odohrávať. „Čo sa týka využitia v praxi, špecializujem sa hlavne na mechaniku partikulárnych látok, ktoré pozostávajú z častíc rôznych rozmerov, tvarov a vlastností, ako sú napríklad prášky, zrnité materiály alebo granule,“ hovorí.

Navrhuje procesy a zariadenia, ktoré takéto látky dokážu zmeniť zo suroviny na finálny produkt s požadovanými vlastnosťami. Procesná technika je podľa neho interdisciplinárny odbor, pričom ide o oblasť, ktorá je z hľadiska vedy a výskumu veľmi špecifická, preto sa na ich ústav obracajú spoločnosti nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. „Zatiaľ sa nám každý priemyselný projekt, na ktorý sme dostali objednávku, podarilo dotiahnuť do úspešného konca, a že ich nebolo málo,“ konštatuje.

Ako zdôrazňuje, procesná technika nie je pre študentov práve jednoduchý odbor. Obsahuje veľké množstvo zákonov a zákonitostí, ktoré treba mať na zreteli. „O čo ťažšie je učivo, o to viac treba poslucháčov zaujať. Nie je dobré len stroho prejsť do prednášky či seminára, ale musíme študentov zapojiť do vyučovacieho procesu a vytvoriť prostredie, aby sa museli a aj chceli zamyslieť nad danou témou, a to sa dá napríklad cez odborné exkurzie alebo projekty, ktoré spoločne riešime,“ vysvetľuje.

V tomto prípade však zďaleka nejde len o školské cvičenia, ale o riešenie aktuálnych projektov s napojením na priemyselnú prax, kde poslucháči môžu využívať poznatky a nápady zo školy. Už viackrát sa stalo, že práve pohľad a nápad študenta bol pre celý projekt veľmi prínosný a posunul ho vpred. Keď je pedagóg v kontakte so šikovnými a talentovanými študentmi, motivuje ich to navzájom a štúdium sa mení na niečo, čo nie je len povinné a predpísané, ale aj inšpirujúce a objavné.

„Pozícia vysokoškolského pedagóga je v systéme výučby špecifická a nezastupiteľná,“ zamýšľa sa. „Oproti učiteľom na nižších stupňoch má za úlohu finálne pripraviť študenta na zamestnanie, preto je nevyhnutné, aby sa popri pedagogickej činnosti zaoberal aj bádaním a snažil sa vštepiť študentom tvorivé myšlienky práve cez najnovšie poznatky vo vede a výskume. A to dokáže len vtedy, ak reálne tú vedu a výskum robí, ideálne aj s priamym napojením na prax, ako to robíme na našom pracovisku.“

Svoj vzťah k vede vysvetľuje na vlastnom príklade. Ako malý chlapec považoval za výdobytok vedy, keď sa mohol hrať so stavebnicou LEGO a stavať, čo mu práve napadlo bez ohľadu na priložený návod. Počas štúdia sa pozeral na vedu očami teórií a poznatkov, ktoré mu vštepovali učitelia, a chápal ju ako niečo pomerne vzdialené a náročné. Dnes z pozície pedagóga a vedca vedu vníma zase inak. Ako niečo, čo ho posúva k novým métam a obohacuje nielen jeho samotného, ale aj spoločnosť.