Prof. Ing. Igor Farkaš, Dr., patrí medzi popredných slovenských odborníkov v oblasti umelej inteligencie. V ostatných rokoch je aktívny aj v oblasti jej popularizácie. Je zástupcom vedúcej Katedry aplikovanej informatiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. V Centre pre kognitívnu vedu sa dlhodobo špecializuje na skúmanie modelov umelých neurónových sietí, ktoré našli inšpiráciu v ľudskom mozgu.
Mozog ako najzložitejšia kompaktná štruktúra vo vesmíre fascinoval Igora Farkaša už od študentských čias. Záujem o fungovanie ľudskej mysle ho „prenasleduje“ dodnes. Objavil ho v umelých neurónových sieťach, ktoré tvoria prepojenie medzi matematikou a ľudským mozgom a sú kľúčovou súčasťou modernej umelej inteligencie. Skúma ich už tri desaťročia a v počiatkoch výskumu neurónových sietí bol v podstate samorastom.
Pojem umelá inteligencia vznikol niekedy v polovici minulého storočia, krátko na to, ako vznikli prvé digitálne počítače. Umelá je preto, lebo je naviazaná na artefakt vytvorený človekom. A inteligencia jednoducho preto, lebo človek považuje správanie tohto umelého systému (počítačového programu) za inteligentné. „Bežná predstava je, že je to čierna skrinka, výpočtový algoritmus skrytý v počítači, ktorý reaguje na ľudské podnety. Inteligencia je súčasťou mobilných telefónov, len ju nevidno. Revolúciu spôsobilo využitie umelej inteligencie vo veľkých jazykových modeloch, ktoré stoja v pozadí napríklad četovacích programov, ako je ChatGPT. Reálne viditeľná je tiež napríklad v autonómnych autách a pomaly sa objavuje v rôznych humanoidných robotoch.“
Vedecká orientácia profesora Farkaša sa v ostatných rokoch sústreďuje práve na spojenie umelej inteligencie a robotiky so zameraním sa na humanoidné roboty, ktoré sú manifestáciou stelesnenej umelej inteligencie. „Vďaka finančnej podpore našej fakulty sme pred dvoma rokmi mohli kúpiť humanoidného robota NICO, ktorý sa stal aj predmetom nášho skúmania v rámci medzinárodného projektu TERAIS, financovaného Európskou úniou. Spolu s kolegami a študentmi je naším cieľom vybaviť ho inteligenciou a širokým spektrom kognitívnych schopností,“ objasňuje Igor Farkaš podstatu výskumu interakcie človeka a robota. Dodáva, že pri spolupráci s robotom je kľúčová jeho dôveryhodnosť, z čoho vyplýva jeho nutná schopnosť správne rozpoznať a interpretovať signály človeka, ako aj vedieť správne reagovať.
Profesor Farkaš vyštudoval technickú kybernetiku na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave a je držiteľom prestížnych štipendií Fulbrightovej a Humboldtovej nadácie. Absolvoval dlhodobé výskumné pobyty v USA a v Nemecku. Je garantom medzinárodného interdisciplinárneho magisterského študijného programu kognitívna veda, ktorý je jediným svojho druhu na Slovensku. „Okrem iného umožňuje študentom a študentkám pochopiť samých seba. Skúmame totiž samotnú podstatu ľudskej mysle a výpočtové modelovanie kognície v umelých systémoch. Som presvedčený o tom, že kognitívna veda zohrá kľúčovú úlohu pri zdokonaľovaní umelej inteligencie.“
„Som večný optimista,“ reaguje profesor Farkaš na otázku obudúcnosti v súvislosti s umelou inteligenciou. „Myslím si, že má potenciál dosiahnuť a aj prekonať úroveň ľudskej inteligencie.“ Aj napriek tomu, že si uvedomuje všetky riziká s ňou spojené, domnieva sa, že príde k jej regulácii. Je to však otázka na vedecké komunity a celosvetový konsenzus. Zároveň očakáva hromadnú výrobu humanoidných robotov a ich univerzálne využitie v domácnostiach a na pracoviskách. „Majú medzi robotmi špeciálnu pozíciu, lebo sa podobajú ľuďom a tí im pripisujú ľudské vlastnosti. Pokiaľ ich vybavíme kognitívnymi schopnosťami, interakcia s nimi môže byť prirodzenejšia,“ vykresľuje popredný odborník na umelú inteligenciu.
Voľný čas? Spojenie, ktoré Igora Farkaša príliš nevyruší. Bez okolkov sa prizná k workoholizmu. Nájde si však čas na šport a prechádzky s rodinným štvornohým miláčikom a najmä je vďačný svojej manželke za podporu a toleranciu jeho prehnanej pracovnej aktivity. „Veda je pre mňa postoj k životu, lebo sa vo svojej podstate zaoberá poznávaním. Teší ma, že mám možnosť robiť to, čo ma nesmierne baví.“
