Imrich

Finalista kategórie: Výnimočná osobnosť slovenskej vedy

Imrich Barák

Molekulárna biológia

„Veda vzhľadom na to, ako funguje, má možnosť opraviť sa. A to je veľmi dôležité.“

Prečo má jednobunkový organizmus systém na vlastnú samovraždu? Aj to je jedna z otázok, ktorou sa zaoberá molekulárny biológ RNDr. Imrich Barák, DrSc., vedúci Oddelenia mikrobiálnej genetiky v Ústave molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied (SAV).

Imrich Barák sa s kolektívom kolegov už desiatky rokov venuje hlavne trom základným mechanizmom v bunkách baktérií. Prvým je bunkové delenie, druhým takzvaná sporulácia, čo je najjednoduchší spôsob bunkovej diferenciácie, a tretím programovaná bunková smrť. Tieto mechanizmy skúmajú na úrovni DNA, RNA a proteínov, ktoré sa na nich zúčastňujú, hlavne v modelovom organizme Bacillus subtilis, ale aj v príbuzných choroboplodných baktériách.

Zisťujú, ako bunka neuveriteľne presne vie nájsť miesto, kde sa má rozdeliť. Alebo aj to, ako sa bunka rozhodne, že už nemá zdroje na to, aby každých 20 minút zdvojnásobila svoj počet, ale za 8 hodín vytvorí len jedinú, no mimoriadne odolnú spóru. Tá dokáže prežiť milióny rokov bez živín, kyslíka, či vody, znesie vysoké teploty aj radiáciu, a pritom si zachová genetickú informáciu pôvodnej bunky.

Výskum v oblasti bunkového delenia je základom pre vývoj nových antibiotík. Nové antibiotiká sa nevyvíjajú často, pretože to farmaceutické firmy stojí miliardy. No ak je to potrebné, vďaka práci vedcov ako Imrich Barák nemusia začínať takpovediac na zelenej lúke. „Mnohé veci z našich štúdií budú pripravené na to, aby ich tí, čo to idú aplikovať, vedeli využiť,“ vysvetľuje prínos svojej práce molekulárny biológ. S vývojom liečiv pomáha aj výskum programovanej bunkovej smrti, ktorý objasňuje mechanizmy, na základe ktorých môžu choroboplodné organizmy sami seba zničiť. Skúmanie spór má svoj význam napríklad aj v oblasti bio-nanotechnológií.

Imrich Barák z gymnázia v Nových Zámkoch odišiel študovať jadrovú chémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Podľa vlastných slov ho šťastná náhoda priviedla do iného odboru na Ústav molekulárnej biológie SAV. Po Nežnej revolúcii odišiel na postdoktorandské štúdium do USA, no po dvoch rokoch sa aj s rodinou vrátili. Začal budovať svoju vedeckú skupinu. Začiatky boli síce náročné, no zlepšilo sa to, keď s kolegom s University of York dostali prvý veľký grant z nadácie The Wellcome Trust, ktorý sa im podarilo získať ešte dvakrát. „Desať rokov som mal finančne pokryté to, aby som mohol robiť vedu, ako som bol zvyknutý robiť v zahraničí,“ spomína vedec. Skúsenosti mal totiž aj z inštitúcii USA, Veľkej Británii, ako hosťujúci profesor pôsobil na univerzitách vo Švajčiarsku a v Taliansku.

Na Slovensku Imrich Barák dvakrát získal ocenenie Vedec roka, a to v roku 2020 a 2001. V roku 2016 sa stal aj Osobnosťou vedy a techniky v rámci Ceny za vedu a techniku.

K pracovnej pohode mu pomáha čas strávený s rodinou a priateľmi a nezaspí bez dobrej knihy. Okrem toho sa Imrich Barák venuje aj športu. V minulosti veľa hrával futbal, čo v poslednom čase vymenil za stolný tenis a beach volejbal.