Finalista kategórie: Výnimočný vysokoškolský pedagóg

Ivan Varga

Anatómia, histológia a embryológia

Anatómia, histológia a embryológia sú základné piliere výskumu biomedicíny aj výučby budúcich lekárov a zubárov. Ako zdôrazňuje prof. RNDr. Ivan Varga, PhD., z Ústavu histológie a embryológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, aj keď sa zdá, že za stovky rokov sú už všetky podrobnosti o stavbe ľudského tela známe, nie je to pravda. V ostatných rokoch jeho výskumný tím ako jeden z prvých na svete opísal široké lymfatické priestory v stene vajíčkovodov a výskyt špecializovaných buniek imunitného systému potláčajúcich obranné reakcie vo výstelke vajíčkovodov.

Na tieto základné výskumy teraz jeho tím nadväzuje a zisťuje, ako by sa dali nové poznatky využiť pri liečbe neplodnosti žien. To však nie je jediná oblasť, kde zaznamenali úspech. Podarilo sa im tiež potvrdiť súvislosť medzi niektorými vrodenými chybami srdca a zmenenou mikroskopickou stavbou detskej žľazy. „Nesmierne ma napĺňa spolupráca s klinickými lekármi, keď objavia nejakú nezvyčajnú vrodenú anomáliu. Pri jej objasňovaní naša robota pripomína detektívku,“ konštatuje a dodáva, že pri bádaní sa cez embryonálny vývin často dopracujú až k evolučnej histórii človeka. Týmto spôsobom sa im už podarilo vysvetliť predĺženie bodcovitého výbežku spánkovej kosti lebky, výskyt niektorých cystických útvarov na krku či doplnili klasifikáciu vrodených chýb aorty.

V posledných rokoch sa intenzívne venuje aj inovácii názvoslovia používaného v mikroskopickej anatómii. Označuje to za svoju srdcovú záležitosť. V rámci medzinárodného expertného programu FIPAT sa s vedcami z iných krajín usilujú celosvetovo zjednotiť názvoslovie, aby sa odborníci bez ohľadu na svoje zameranie či štátnu príslušnosť vedeli vždy exaktne dohovoriť. Stále totiž existujú štruktúry, ktoré majú dve aj tri rôzne pomenovania, prípadne ten istý výraz opisuje rôzne súčasti tela, čo je pri odborných diskusiách mätúce. Príkladom je epifýza, pod ktorou si niekto predstavuje hormonálne aktívne šuškovité teliesko v mozgu a niekto zasa koncovú časť dlhých kostí.

Pedagogickú a vedeckú prácu na výskumných univerzitách vníma ako spojené nádoby, keďže učitelia študentom sprostredkúvajú najnovšie poznatky, ku ktorým svojím výskumom aj sami prispievajú. „Sme rovnako učitelia, ako aj vedecko-výskumní pracovníci,“ tvrdí Ivan Varga. „Je to jeden z hlavných rozdielov medzi pedagógom na strednej a vysokej škole. Obaja učia, ale vysokoškolský učiteľ by mal navyše do výučby transponovať aktuálne vedecké poznatky. Najmä v rýchlo sa rozvíjajúcich disciplínach je odovzdávanie najnovších informácií nevyhnutnosťou, ale nemôžeme od študenta chcieť, aby ovládal všetko. Dobrý učiteľ musí z obrovského množstva poznatkov zvýrazniť tie, ktoré študent v praxi využije.“

Ivan Varga bol k učiteľstvu vedený od útleho detstva. Stotožňuje sa so životným krédom svojho otca, že by bolo tragédiou, ak by raz žiaci neboli múdrejší od svojho učiteľa. Ako priznáva, práca s mladými ľuďmi je preňho inšpirujúca. Páči sa mu sledovať ich progres od prvého po šiesty ročník, keď sa z čerstvých maturantov stávajú lekári. Veľa študentov pritom prichádza na lekársku fakultu s predstavou, že hneď pôjdu praxovať do nemocníc. Teoretické predmety by najradšej preskočili. Bez hlbokých teoretických vedomostí by sa však nemali o čo oprieť pri stanovovaní diagnózy ani následnej liečbe.

Je rád, že tento vzťah medzi teóriou a praxou sa mu darí vštepovať študentom. Mnohí sa potom k nemu vo vyšších ročníkoch vracajú, aby im bol školiteľom pri diplomových prácach, doktorandských dizertačných prácach alebo ich viedol v rámci študentskej vedeckej odbornej činnosti. Využíva každú príležitosť, aby sa s medikmi porozprával o vede a výskume. Získavať poslucháčov k vedecko-výskumnej činnosti mu napokon vyplýva aj z jeho funkcie prodekana pre vedu a výskum.

V rámci svojej vedeckej činnosti sa venuje najmä výskumu mikroskopickej anatómie človeka, pri ktorej využíva aj metódy elektrónovej mikroskopie, ktorá umožňuje tkanivá a bunky zväčšiť niekoľko desaťtisíckrát. Fascinuje ho študovať stavbu ľudského tela na úrovni, ktoré oko nevidí. „Vo vede všeobecne platí, že ak sa nejaký problém javí ako malý a banálny, zväčša sme ho len dostatočne nepreskúmali,“ zdôrazňuje Ivan Varga. „Preto sa neobávam, že by raz výskum v anatómii skončil. Každá nová informácia prináša nové otázky a hľadanie odpovedí je pre mňa hnacím motorom.“