Prof. Ing. Ladislav Janoušek, PhD. pôsobí na Žilinskej univerzite v Žiline a venuje sa elektromagnetickej biokompatibilite a nedeštruktívnej elektromagnetickej defektoskopii. V rámci vedeckých výskumov sa zaoberá vplyvom umelého elektromagnetického poľa na výživu buniek organizmov.
Profesor Janoušek pôsobí na Fakulte elektrotechniky a informačných technológií Žilinskej univerzity v Žiline. Venuje sa primárne interakciám elektromagnetického poľa so živými organizmami a s vodivými materiálmi. So svojím vedeckým tímom, ktorý je zložený z pedagógov, ale aj študentov univerzity, sa zaoberajú otázkou vplyvu elektromagnetického poľa na výživu buniek v organizme.
Keďže za posledné roky došlo k enormnému nárastu umelých zdrojov elektromagnetického žiarenia, ako napríklad z bezdrôtových technológií, profesor Janoušek so svojím tímom si kladú otázku, či môže mať toto elektromagnetické pole negatívny alebo pozitívny vplyv na živé organizmy v netepelnej oblasti. Zaoberajú sa teda otázkou takzvanej elektromagnetickej biokompatibility.
Vedecké výskumy profesora Janoušeka v praxi neprinášajú podľa jeho slov priame finančné efekty alebo nové technológie pre spoločnosť, napriek tomu sú aktuálne a môžu mať celospoločenský vplyv v oblasti prevencie, prípadne terapie. Pôsobenie elektromagnetického poľa na ľudské tkanivá môže mať totiž výrazný vplyv na ľudské zdravie. Z tohto hľadiska vidí profesor dôležitosť, aktuálnosť a závažnosť svojej vedeckej činnosti.
Ladislav Janoušek nechcel byť pedagógom ani vedcom odjakživa. Ako dieťa túžil byť rušňovodičom a po skončení základnej školy navštevoval Strednú priemyselnú školu dopravnú v Košiciach. Vďaka dobrým výsledkom, ktoré dosahoval na strednej škole, sa rozhodol prihlásiť na Vysokú školu dopravy a spojov v Žiline. Po ukončení doktorandského štúdia sa presunul na niekoľko rokov do Japonska, kde absolvoval pracovnú stáž v súkromnom výskumnom inštitúte. V Japonsku sa venoval nedeštruktívnemu vyšetrovaniu vodivých materiálov, primárne pre jadrový priemysel. Za jeho výskum mu bola udelená cena Japonskej spoločnosti pre nedeštruktívnu inšpekciu a na základe týchto výsledkov získal aj na Slovensku ocenenie Technológ roka Slovenskej republiky. Po pôsobení v Japonsku sa v roku 2005 vrátil na Žilinskú univerzitu, kde pôsobí dodnes.
K pedagogickej činnosti sa profesor Janoušek dostal súhrou okolností: „Nikdy som nesníval o tom, že by som raz bol učiteľom. Moja kariéra sa vyvíjala postupne a prirodzene, nikdy som nemal pocit, že by som niečo robil nasilu. A tak to bolo aj s mojou pedagogickou činnosťou.” Dobrý učiteľ by mal podľa neho byť empatický, trpezlivý, pokorný a predovšetkým zásadový. Najväčšou výzvou je preňho ako učiteľa hľadanie spôsobov, ako upútať pozornosť a záujem študentov. Za jeden zo svojich úspechov považuje iskru pochopenia v očiach študentov. Ak by mohol v školstve niečo zmeniť, zrušil by hodnotiaci systém a vzdelávanie by cielil na zážitkové aktivity. „Na Slovensku pôsobí veľa kvalitných ľudí, veľa odborníkov, ktorí sú zároveň vynikajúci učitelia. Vedia dať informáciám vysokú pridanú hodnotu a zároveň ich vhodnou formou sprostredkovať študentom. Výhodou je aj to, že tu nie je jazyková ani kultúrna bariéra, študenti sa vedia jednoducho adaptovať na vysokoškolské prostredie.” Ak by mal profesor Janoušek niečo odporučiť budúcim študentom alebo vedcom, odkázal by im, aby svoju prácu robili s nadšením a láskou, a aby ich hlad po poznaní nebol nikdy uspokojený.
