Finalista kategórie: Výnimočný mladý vedec

Libor Trško

Materiálové inžinierstvo

„Pomocou nanokryštalických povrchových vrstiev by sme mohli zvýšiť úroveň bezpečnosti, životnosti a spoľahlivosti strojných súčiastok či zariadení.“

Ing. Libor Trško, PhD., pôsobí vo Výskumnom centre Žilinskej univerzity v Žiline, je vedúcim Divízie výskumu materiálov pre dopravu, kde vedie skupinu mladých výskumníkov. Jeho hlavným zameraním je materiálové inžinierstvo, konkrétne oblasť medzných stavov materiálov. Spolu so svojím tímom sa venuje výskumu vplyvu nanokryštalických povrchových vrstiev na únavové vlastnosti konštrukčných materiálov.

„Únava materiálu“ je degradácia materiálu cyklickým mechanickým zaťažením. Cieľom výskumu Libora Trška a jeho tímu je zvýšenie únavovej životnosti, a tým aj bezpečnosti súčiastok využívaných pre aplikácie, pri ktorých dochádza k cyklickému namáhaniu komponentov. Riešením je zjemňovanie zŕn, resp. kryštálov, pomocou metód intenzívnej plastickej deformácie, čím sa materiál stáva odolnejším a bezpečnejším. Využiteľnosť je najmä v doprave, ale aj pri výrobe manipulačnej techniky, výrobných strojov a rôznych konštrukcií. V rámci tohto výskumu spolupracujú aj s Technickou univerzitou v Miláne a Ústavom fyziky materiálov Akadémie vied Českej republiky v Brne.

„Ako jedno z mála pracovísk vieme realizovať tzv. vysokofrekvenčnú únavu materiálov. To znamená, že materiál dokážeme namáhať aj 20-tisíckrát za sekundu. Pre porovnanie, ak je stroj pri nepretržitej prevádzke za 10 rokov vystavený miliónu zaťažovacích cyklov a ak by sme skúšky chceli realizovať jedna k jednej, museli by sme ich robiť tiež 10 rokov. My ich však vieme urobiť rádovo v minútach až hodinách,“ vysvetľuje Libor Trško.

Výsledky tohto výskumu prenáša Libor Trško aj do praxe v rámci spolupráce s výrobnými podnikmi. V roku 2015 získal úžitkový vzor na guľovú komoru pre ultrazvukovú nanokryštalizáciu povrchových vrstiev konštrukčných materiálov. Väčšina v súčasnosti využívaných metód nanokryštalizácie povrchových vrstiev je založených na plastickej deformácii povrchovej vrstvy iba v jednom smere. Pri takejto jednoosovej deformácii je zjemňovanie povrchového zrna menej efektívne. Guľová komora Libora Trška funguje na princípe viacosovej plastickej deformácie, čo zabezpečuje efektívnejšie zjemňovanie zrna povrchovej vrstvy.

Libor Trško získal titul PhD. na Katedre materiálového inžinierstva Strojníckej fakulty Žilinskej univerzity v Žiline. Od roku 2013 pôsobí vo Výskumnom centre Žilinskej univerzity v Žiline a od roku 2018 je členom skupiny materiálových expertov v spoločnosti Danfoss Power Solutions, ktorá sa zaoberá vývojom a výrobou komponentov pre hydraulické systémy.

„Materiálové inžinierstvo je úžasný odbor, pretože v ňom človek uplatní znalosti z konštrukcie, výrobných technológií, fyziky aj chémie. Na univerzite som tiež stretol skvelých ľudí, ktorí ma do tohto odboru naplno vtiahli. Vytvorili sme naozaj dobrú výskumnú skupinu, v rámci ktorej sme si navzájom pomáhali a rozvíjali sa.“ Za svoje vedecké inšpirácie považuje najmä vedúceho jeho dizertačnej práce profesora Ing. Otakara Bokůvku, PhD., riaditeľa výskumného centra prof. Ing. Branislava Hadzimu, PhD., kolegu doc. Ing. Františka Nového, PhD., a kamaráta a kolegu vo výskumnom centre Ing. Filipa Pastoreka, PhD.

Vo voľnom čase sa venuje reportážno-dokumentárnej fotografii a literatúre, rád počúva heavy metalovú hudbu.