RNDr. Matej Baláž, PhD. pôsobí v Ústave geotechniky Slovenskej akadémie vied (ÚGT SAV) v Košiciach. Vo výskume sa venuje chémii bez rozpúšťadiel, tzv. mechanochémii, pomocou ktorej zhodnocuje biomasu a odpady, či pripravuje nanomateriály využiteľné napríklad pre konverziu energie alebo v biomedicíne.
Pri veľmi zjednodušenom pohľade ide v mechanochémii o chemické reakcie látok v tuhej fáze, teda o reakcie práškov. „Vylučujeme používanie organických rozpúšťadiel a externé zvýšenie tlaku a teploty, čo je v porovnaní s tradičnou chémiou veľká environmentálna výhoda,“ objasňuje špecifiká mechanochémie Matej Baláž. Namiesto toho je energia dodávaná reagujúcim práškom pomocou mletia v mlynoch.
Matej Baláž sa ponoril do tajov mechanochémie už počas doktorandského štúdia na ÚGT SAV. Venoval sa mechanochemickému spracovaniu vaječnej škrupinky pre vylepšenie jej schopnosti čistiť odpadové vody, odstraňovanie chlóru z odpadu na báze PVC jeho spoločným mletím so škrupinkou či možnosti pripraviť polovodičový materiál sulfid olovnatý reakciou síry prítomnej vo vaječnej membráne s octanom olovnatým. Momentálne skúma možnosti, ako týmto spôsobom pripraviť aj iné sulfidy.
Využitie mechanochémie v oblasti recyklácie odpadov nie je limitované iba na vaječný odpad. V spolupráci s doktorandkou z Kazachstanu poukázal Matej Baláž na možnosť spätne získať meď z medenej trosky, pričom mletie výrazne zvýšilo množstvo získanej medi. Okrem experimentálnej práce Matej Baláž zhrnul doterajšie poznatky v rámci mechanochemického zhodnotenia rôznych druhov odpadov vo svete vo forme 619-stranovej monografie, v ktorej je spracovaných 1017 štúdií na túto tému a ktorú publikoval ako sólo autor vo vydavateľstve Springer.
V roku 2016 sa aj vďaka spolupráci s manželkou Ľudmilou začal venovať téme antibakteriálne aktívnych strieborných nanočastíc. Konkrétne objavil možnosť ich prípravy vo forme bionanokompozitov priamym mletím práškov dusičnanu strieborného a vybraných bežných rastlín (napr. tymián, materina dúška, baza čierna či levanduľa). Neskôr s kolegami z Ústavu botaniky na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ namiesto rastlín využili lišajníky, ktoré pochádzali napr. aj z Antarktídy.
V Oddelení mechanochémie ÚGT SAV sa dlhodobo venujú mechanochemickej syntéze kovových chalkogenidov, najmä zlúčenín síry a selénu s kovmi. Najzaujímavejší objav Mateja Baláža v tejto oblasti prišiel v r. 2016 a týkal sa možnosti pripraviť sulfidy medi (napr. kovelín CuS, či chalkozín Cu2S) v priebehu niekoľkých sekúnd mletia. Ide o tzv. mechanically induced self-propagating reaction (MSR), kedy po určitom čase mletia, keď nevznikajú produkty, dochádza v priebehu jednej sekundy k úplnému zreagovaniu. Pri reakcii medi so sírou nebol tento proces v minulosti nikdy pozorovaný. Kľúč je podľa všetkého v špecifickej morfológii použitej medi. Momentálne sa Matej Baláž snaží prísť na fundamentálne vysvetlenie tohto procesu a skúma ho aj pre iné kombinácie kovov a síry či selénu.
Matej Baláž sa k svojej vedeckej dráhe dostal vďaka otcovi, ktorý pôsobí v rovnakom odvetví. Chvíľku síce zvažoval, či sa nestane športovým komentátorom, ale nakoniec išiel študovať chémiu na Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Po univerzitnom štúdiu zmenil svoje zameranie z organickej chémie na materiálové vedy ako vedecký pracovník SAV, kde pôsobí doteraz. Okrem iných úspechov bol v roku 2016 časopisom Forbes zaradený do rebríčka „30 pod 30“ medzi top 5 osobností v kategórii veda. V roku 2019 získal ocenenie Vedec roka v kategórii Mladý vedecký pracovník a v roku 2021 dostal Cenu SAV za popularizáciu. Je prvým Slovákom, ktorý sa stal členom prestížnej Young Academy of Europe a v roku 2021 bol finalistom ESET Science Award v kategórii Výnimočná osobnosť vedy do 35 rokov. Čo sa týka zahraničných spoluprác, najužšie spolupracuje s Al-Farabi Kazakh National University v Almaty (Kazachstan), kde pôsobí ako zahraničný školiteľ štyroch doktorandov a v roku 2021 tam strávil mesiac ako pozvaný prednášajúci. Tento rok absolvoval trojmesačný pobyt na Ruhr-Universität Bochum v Nemecku.
Okrem práce je Matej Baláž otec na plný úväzok, venuje sa manželke a svojim dvom deťom, s ktorými sa veľmi rád smeje. Vždy si však nájde čas aj na šport. Od piatich rokov hráva tenis, a síce sa nestal profesionálom, stále sa mu však darí udržať sa v prvej stovke slovenského rebríčka v dvojhre aj v štvorhre. Vďaka svojej podobnosti so španielskym tenistom Nadalom si vyslúžil prezývku „košický Rafa“. Okrem toho pravidelne beháva a rád si zahrá futbal.
