Kde by mohli byť zdroje geotermálnej energie či ako sa bude vyvíjať naša klíma – odpovede aj na takéto otázky vie poskytnúť sedimentológia či geochronológia, ktorým sa vo svojom výskume venuje doc. RNDr. Michal Šujan, PhD. Pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a je odborníkom v oblasti procesov sedimentácie hornín a využitia kozmogénnych nuklidov na určovanie veku v geológii. Vyvíja metódu umožňujúcu stanoviť vek uloženia všadeprítomného ílu, čo predtým nebolo možné.
V rámci sedimentológie študuje Michal Šujan geologické vrstvy a určuje, v akom prostredí boli uložené – či to boli napríklad rieky, ich delty alebo moria. V rámci svojho druhého vedného odvetvia – geochronológie – zasa skúma, kedy tento proces nastal. Využíva na to kozmogénne nuklidy, teda izotopy, ktoré vznikajú jadrovými reakciami v dôsledku interakcie kozmického žiarenia s atómami v atmosfére alebo v horninách vystavených žiareniu. Meraním ich koncentrácie vie povedať, kedy nastali niektoré procesy či zmeny v geologickej minulosti. Konkrétne sa venuje novej metóde, ktorá má veľký potenciál, keďže analyzovaným materiálom je íl – najbežnejší sediment na Zemi.
„S touto metódou som sa stretol na stážach počas môjho doktorandského štúdia vo Francúzsku. Práve tu bola vyvinutá, no aktuálne sa ťažisko jej výskumu presunulo k nám do Bratislavy. Snažíme sa zistiť, na čo všetko môžeme metódu využiť a kde má limity,“ vysvetľuje Michal Šujan.
Vďaka jeho vedeckej práci vieme napríklad predikovať, kde sa môžu nachádzať nové zdroje pitnej vody či uhľovodíkov, kde by pohyby na zlomoch mohli predstavovať riziko, či ktoré oblasti by mohli byť v budúcnosti ohrozené následkom ich aktívneho poklesu.
Nadšenie pre geológiu mal Michal Šujan už od malička, aj jeho otec je úspešným geológom. „Procesy, ktoré premieňajú povrch našej planéty a ich skúmanie hlboko v čase je pre mňa neuveriteľne zaujímavá téma. Pri výbere mojej špecializácie som sa ani nemusel zamýšľať, čomu by som sa chcel venovať, toto ma hneď pohltilo.“
K svojmu aktuálnemu výskumu, vývoju novej metódy na určovanie veku v geológii, sa dostal počas svojej dizertačnej práce zameranej na rekonštrukciu vývoja Podunajskej nížiny. „Vedel som rozpoznať procesy, ktoré oblasť pretvárali, no nemal som nástroj, ktorým by som im vedel dať časový rámec. Vtedy som si povedal, že to s touto novou metódou risknem a zdá sa, že to bolo dobré rozhodnutie,“ popisuje Michal Šujan. Veda ako taká je podľa neho jediný nástroj, ktorý nám umožňuje preklenúť kognitívne skreslenia, ktoré ovplyvňujú náš mozog. „Ľudský mozog je rozhodne nedokonalý a veda je podľa mňa jediná cesta, ako túto nedokonalosť prekonať a uchopiť svet okolo nás.“
V najbližších rokoch plánuje Michal Šujan pokračovať vo vývoji novej metódy, no tentokrát pri určovaní veku prvého zaľadnenia v Európe. Tento poznatok je totiž veľmi dôležitý pre modelovanie klímy a predikcie jej ďalších zmien. „Hlavnou motiváciou, prečo som si vybral toto budúce smerovanie výskumu, je dôležitosť témy klimatickej krízy a mám pocit, že takto by som mohol svojou troškou prispieť k jej riešeniu,“ uzatvára.
Keď Michal Šujan neskúma, rád behá, cvičí jogu a venuje sa svojej rodine, priateľom a psom. Na iné myšlienky prichádza aj pri čítaní kníh či počúvaní podcastov a slovenskej alternatívnej hudby – aj preto je veľkým fanúšikom Rádia FM.
