RNDr. Viktória Čabanová, PhD. pôsobí v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied. Skúma komáre a patogény prenášané komármi. Jej hlavnou výskumnou témou je štúdium západonílskeho vírusu a vírusu Usutu a ich meniaceho sa správania.
Hoci vírus západného Nílu a vírus Usutu cirkulujú v Európe a na Slovensku už niekoľko desaťročí, v posledných rokoch stúpol počet neuroinvazívnych infekcií spôsobených týmito vírusmi až 8-násobne. Do budúcnosti sa pritom predpokladá, že tieto počty ešte narastú, a to aj pri ostatných vírusoch prenášaných komármi. „Cieľom môjho výskumu je zistiť, prečo tieto zmeny nastávajú a tiež pomôcť ľuďom sa na to pripraviť. Kladiem dôraz na to, aby boli výsledky výskumu využiteľné priamo v praxi, či už v epidemiológii alebo v diagnostike,“ vysvetľuje Viktória Čabanová.
V rámci výskumu zisťuje aj to, aká je prevalencia spomínaných vírusov v slovenskej populácii. Vírus západného Nílu je prenášaný aj krvou, čo predstavuje veľké riziko pre príjemcov transfúzie krvi – keďže sú často v zlej zdravotnej kondícii, majú vyššiu šancu, že ak sa im do krvi spolu s transfúziou dostane aj vírus, vyvinie sa u nich neuroinvazívne ochorenie, ako je napríklad encefalitída či meningitída. Darcovia krvi totiž nie sú bežne testovaní na tieto vírusy. „Snažíme sa preto zistiť, ktoré lokality v rámci Slovenska sú najviac postihnuté, aby sa aspoň v nich začali testovať darcovia krvi. Rovnako chceme upovedomiť verejnosť, ale hlavne všeobecných a infekčných lekárov, že tento vírus cirkuluje v populácii a musíme s ním rátať.“
Keďže Viktória Čabanová skúma vírusy prenášané komármi, značná časť jej práce je priamo v teréne, kde odchytáva hmyz. Využíva na to pasce, ktoré vypúšťajú CO2, čím napodobňujú hostiteľa, teda človeka. Následne v laboratóriu určuje komáre a hľadá v nich vírusy. „Práca v teréne nám dáva širší rozhľad, vďaka čomu potom vieme lepšie prepájať prácu v laboratóriu s praxou. Na vlastné oči vidím zásahy ľudí do prírody, ktoré spôsobujú vyšší výskyt vírusu. Napríklad dediny, ktoré sa rozrastajú, no nemyslia na niečo také bežné, ako je jarok, a tak dažďová voda neodteká a vytvára liahniská komárov,“ približuje výhody terénnej práce Čabanová.
Okrem samotných patogénov sa vo svojej práci zaoberá aj výskumom komárov – napríklad ich správaním či stavbou tela. „Robí to môj výskum interdisciplinárnym, čo sa mi veľmi páči. Je v ňom kúsok entomológie, virológie či molekulárnej biológie.“ Práve láska k prírode a živým tvorom ju priviedla k vedeckej kariére. Vyštudovala zoológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a počas doktorandského štúdia sa začala špecializovať na vírusy prenášané komármi. „Pre mňa sú komáre krásne. Keď si ich pozriete pod mikroskopom a vidíte všetky tie chĺpky, ktoré pokrývajú ich telo. Na svete existuje 3 500 druhov komárov a každý vyzerá inak. Niektoré sú zlaté či s metalickým sfarbením, čo je fascinujúce. Okrem toho sú vlastne veľmi inteligentné, dokážu si vždy nájsť cestu, ako prežiť a adaptovať sa,“ približuje.
Viktória Čabanová získala v roku 2020 ocenenie Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov od Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, a to práve za jej výskum vírusu západného Nílu. Aj v budúcnosti sa plánuje venovať patogénom, ktoré prenášajú komáre, rada by založila vlastnú pracovnú skupinu.
Vo svojom voľnom čase, podobne ako v tom pracovnom, je Viktória Čabanová najradšej v prírode, ideálne so svojimi psami. Práve zeleň a zvieratá jej poskytujú najväčší relax.
