Profesor Michal Mego delí svoj pracovný čas medzi starostlivosť o pacientov, vzdelávanie medikov a výskum. Hovorí, že popri samotnej lekárskej profesii je veda vhodným doplnkom a pomáha najmä vtedy, keď liečba, ktorú majú k dispozícii, nezaberá.

Michal Mego pôsobí ako prednosta II. Onkologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného onkologického ústavu. Kým sa v roku 2017 postavil na jej čelo, pôsobil okrem iného aj v USA v MD Anderson Cancer Center v Texase – v jednej z najväčších a najkvalitnejších nemocníc na svete, ktoré sa zaoberajú liečbou rakoviny.

Skúsenosti zo zámoria Michal Mego zúročil v roku 2009, keď v Národnom onkologickom ústave založil Jednotku translačného výskumu. Jej cieľom je prenášať poznatky zo základného výskumu do klinickej praxe a naopak. Michal Mego so svojím tímom sa dlhodobo venuje výskumu v troch oblastiach.

„Jedna oblasť sa týka cirkulujúcich nádorových buniek pri rakovine prsníka, druhá nádorov semenníkov, v rámci nej totiž skúmame rozdiely medzi pacientmi, ktorí sa vyliečili a tými, ktorým sa choroba vracia. Snažíme sa tam zároveň nájsť nové liečebné možnosti. Tretia oblasť sa týka mikrobiómu a probiotických baktérií, ktoré by mohli pomôcť onkologickým pacientom lepšie zvládať vedľajšie účinky liečby,“ vysvetľuje.

Práca Michala Mega a jeho tímu sprostredkováva pacientom s niektorými onkologickými ochoreniami možnosť byť súčasťou klinických štúdií. Pravdou ale je, že väčšina z nich sa nekončí úspechom alebo prevratným vedeckým objavom. Podľa Michala Mega je ale podstatné, že pacienti majú vďaka štúdiám väčšiu šancu, že liečba zaberie. Aj na svoj vedecký prístup sa pozerá skôr pozitívne: „Neúspech vás môže buď znechutiť, alebo, naopak, motivovať. Môžete sa z neho poučiť a informácie, ktoré získate aj pri neúspešnej štúdii môžu byť, ak sú správne využité, prínosom pre ďalší výskum.“

Pozoruje však neľahkú pozíciu vedy na Slovensku. Najmä v biomedicíne a lekárskych vedách vníma dlhodobý nedostatok podpory a inštitucionalizácie a tá je potrebná v prvom rade v univerzitných a fakultných nemocniciach. Tvrdí, že chýba dostatočná administratívna a technická podpora, čo často núti lekárov pracovať vo voľnom čase, len z vlastnej iniciatívy a motivácie. „Zatiaľ čo v zahraničí majú tímy na správu klinických štúdií a zber biologického materiálu, u nás lekári s výnimkou pár pracovísk, ako je napríklad Národný onkologický ústav v Bratislave, musia zvládať všetky tieto úlohy sami, čo vedie k ich vyčerpaniu a vyhoreniu“, vysvetľuje Michal Mego.

Napriek náročným podmienkam so svojím tímom pokračuje vo vytrvalej a usilovnej práci, ktorá prináša výsledky. Pravidelne ich publikujú v medzinárodných odborných časopisoch. Výskum celého tímu predstavuje prínos pre onkológiu a bol už ocenený niekoľkými prestížnymi oceneniami.

Napriek náročnej práci v oblasti výskumu a medicíny si profesor Mego nájde čas aj na svoje voľnočasové aktivity. Rád sa venuje športu. Bicykluje, posilňuje, hrá florbal a tiež si užíva čítanie beletrie a faktografickej literatúry. Rád sa venuje turistike a trávi čas s rodinou.