Pavel

Finalista kategórie: Výnimočný vysokoškolský pedagóg

Pavel Gregor

Obnova architektonických pamiatok

„Rovnako dôležité ako to, čo študentom hovoríte, je aj spôsob, akým im to hovoríte.“

Existuje veľa historicky cenných stavieb, na ktoré sa zabudlo a nik sa o ne nestará, prípadne sa ničia nevhodnými zásahmi stavebníkov. Mnohým hrozí zánik. Práve záchrane architektonických pamiatok zasvätil svoj profesionálny život prof. Ing. arch. Pavel Gregor, PhD., z Ústavu dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorý je zároveň aj dekanom fakulty a prezidentom národného komitétu Medzinárodnej rady pre pamiatky a sídla ICOMOS.

Obnova pamiatok je veľmi úzko spätá s vedou a výskumom. Pavel Gregor ako aktívny architekt vo svojej práci využíva výsledky a poznatky tzv. pamiatkových výskumov. Zároveň sa ako teoretik a metodik na samotných výskumoch aj podieľa. „Architektúra je osobitá spojením vedy a umenia, a o to viac je pre mňa zaujímavá. Venujem sa tvorivej činnosti architekta, no zaoberám sa i teóriou obnovy pamiatok, čiže metodikou obnovy a prezentácie kultúrno-historických hodnôt,“ hovorí Pavel Gregor s tým, že s výsledkami vedeckovýskumnej práce tohto typu sa všetci stretávame v bežnom živote, či už ako užívatelia historických stavieb, alebo ako vnímatelia kultúrno-historického prostredia, ktoré človeka formuje.

Poslaním vysokých škôl je podľa neho predovšetkým rozvoj vedomostnej spoločnosti. Úlohou vysokoškolského pedagóga je odovzdávanie a sprostredkovanie najnovších poznatkov zo svojho odboru. V tejto súvislosti zohráva nezastupiteľnú rolu osobná skúsenosť, vychádzajúca z vlastného vedeckého bádania alebo umeleckej činnosti. Bez nej študent učiteľovi vôbec nemusí uveriť. Preto je dôležité, aby vysokoškolský učiteľ robil aj vedu.

„Za takmer štyridsať rokov mojej pedagogickej práce som sa naučil, že najťažšie je študenta zaujať. Stále mám v pamäti skúsenosť s mojou prvou prednáškou. Dva týždne som si ju intenzívne pripravoval s presvedčením, že to bude vynikajúca prednáška, plná faktov, poznatkov a súvislostí. Výsledkom však bol nezáujem študentov, takmer nulová spätná väzba a poznanie, že rovnako dôležité – ak nie dôležitejšie – ako to, čo im hovoríte, je aj spôsob, akým im to hovoríte. To sa mi ešte vo väčšej miere potvrdzuje aj teraz v období dištančného vyučovania, keď pedagóg komunikuje iba cez statické obrázky s iniciálami študentov na monitore,“ konštatuje Pavel Gregor.

Podmienkou na vzbudenie záujmu študentov o predmet je, aby videli a chápali jeho zmysel a praktické využitie v praxi. Ako zdôrazňuje Pavel Gregor, mal šťastie, že sa mohol podieľať na zrode a rozvoji detašovaného pracoviska bývalej Fakulty architektúry SVŠT v Banskej Štiavnici, dnešnej Fakulty architektúry a dizajnu. Historický objekt v centre mesta obnovovalo vyše 400 študentov, ktorí sa zaslúžili o jeho záchranu. Dnes je táto budova sídlom Vedecko-výskumného centra pre obnovu architektonického dedičstva a umeleckého vzdelávania ARCHA, ktoré Pavel Gregor v tomto historickom meste založil.

Učitelia a študenti tak majú možnosť priamo v lokalite Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO pokračovať v práci osobností slovenskej architektúry, ktorí v Banskej Štiavnici dokumentovali fasády historických objektov. V tomto čase tu práve prebieha 11. ročník Jesennej univerzity architektúry, medzinárodného multidisciplinárneho workshopu, ktorý pomáha poslucháčom učiť sa pracovať vo vedeckom tíme. „Skúsenosti z budovania tohto pracoviska dnes využívam aj vo funkcii dekana fakulty, na ktorej som inicioval založenie Kreatívneho centra, kde študenti môžu rozvíjať svoje vedecko-výskumné a umelecké aktivity. Ide o platformu pre neformálne stretnutia, pracovné kontakty a podobne,“ dodáva Pavel Gregor.