Finalista kategórie:
Výnimočný vysokoškolský pedagóg

Jozef Zajac

Progresívne výrobné technológie

Študentom vravievam, že čím je náročnejšie štúdium, tým ľahšie sa uplatnia na pracovnom trhu.

Progresívne výrobné technológie sa v priemysle využívajú už niekoľko desaťročí, najlepšie roky však ešte majú pred sebou. Na rozdiel od konvenčných metód obrábania materiálov nie sú založené na mechanickej práci, ale na fyzikálnych, chemických a netradičných pohybových princípoch, ako je obrábanie s využitím vodného prúdu, laseru, plazmy, ultrazvuku a podobne. V mnohých prípadoch ide o jediný možný spôsob výroby súčiastky, tvrdí dekan Fakulty výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach Dr. h. c. multi prof. Ing. Jozef Zajac, CSc.

Nekonvenčné spôsoby prinášajú do výroby jednak vyššiu produktivitu práce, ale zároveň aj nižšiu energetickú a materiálovú náročnosť, skracovanie výrobných cyklov, úspory na ľudskej práci, menej odpadov a nižšie dopady na životné prostredie. Práve možnosti a spôsoby ich uplatnenia v praxi sú hlavnou sférou vedeckého záujmu Jozefa Zajaca. Ďalšou priamo nadväzujúcou oblasťou, ktorej sa dlhodobo venuje, je ich monitorovanie s cieľom získavať ďalšie teoretické a praktické poznatky o nových výrobných procesoch.

„Raz sa ma študenti opýtali, aké je moje vedecké krédo. Povedal som im, že vyrobiť súčiastku bez práce, materiálov, energie a s nekonečnou životnosťou. ,Ale veď to nie je možné,‘ reagovali na to. To je síce pravda, odvetil som im, ale musíme sa o to snažiť, ak chceme, aby sme pre naše deti zachovali krajinu aspoň v takom stave, ako sme ju od svojich rodičov prevzali my. To je poslaním nás inžinierov,“ je presvedčený Jozef Zajac.

Sám sa považuje tak trochu za atypického vysokoškolského učiteľa, čo pripisuje tomu, že pred svojím druhým príchodom na univerzitu pôsobil v nadnárodných strojárenských spoločnostiach Cincinnati Milacron a Cimcool Industrial Products, kde sa uplatnil vďaka vynikajúcim teoretickým vedomostiam, ktorými prevyšoval absolventov zahraničných univerzít. Ako poznamenáva, tieto teoretické poznatky vedel úspešne aplikovať pri riešení praktických úloh. Vďaka tomu dnes, po návrate do akademickej sféry, dokáže študentom lepšie sprostredkovať, čo všetko môžu vidieť za jednotlivými vzorcami a poučkami.

„Vysokoškolský učiteľ, ktorý nerobí vedu, je len obyčajným replikátorom toho, čo sa dá nájsť v knihách, resp. na internete. Takíto pedagógovia nepatria na vysoké školy,“ zdôrazňuje Jozef Zajac. „Učenie v najvyšších vzdelávacích ustanovizniach by podľa neho malo byť založené na vlastných poznatkoch. Vedecká činnosť otvára pedagógovi nielen nové obzory, ale núti ho aj systematicky, intuitívne a kreatívne rozmýšľať. Je dôležité naučiť sa cez vedu spoznávať veci okolo nás,“ myslí si Jozef Zajac a konštatuje, že na učiteľovej práci je najťažšie vnímať počas prednášky poslucháčov, zisťovať im na očiach, čo ich zaujalo viac, čo menej a prispôsobovať tomu výklad. Interakcia medzi učiteľom a študentom je základom úspechu. „Dištančná forma výučby, ku ktorej sme museli pristúpiť kvôli pandémii koronavírusu, nám to dosť sťažila, ale musíme si s tým poradiť.“

Ako upozorňuje Jozef Zajac, fakulta kladie mimoriadny dôraz na prepojenie s praxou, čo napokon vyplýva už z jej názvu. Poslucháči neriešia fiktívne úlohy, ale reálne projekty vo výrobných závodoch. Môžu sa zapojiť do programu Student Programme of Integrated Company Education a absolvovať časť štúdia priamo v podniku, ktorý si vyberú v databázach zväzov strojárskeho a automobilového priemyslu, a to nielen na Slovensku. Prepojenie teórie s praxou už počas štúdia neskôr skracuje adaptačný čas absolventov po nástupe do zamestnania.

„Študentom vravievam, že čím je náročnejšie štúdium, tým ľahšie sa uplatnia na pracovnom trhu, navyše budú mať aj vyššie zárobky. Sú odbory, na ktoré sa dá ľahko dostať, ale len veľmi ťažko si potom nájsť prácu. Tí, ktorým sa podarí zvládnuť našu školu, sa určite v živote nestratia. Keď sa po nejakom čase stretnem so svojimi bývalými študentmi, väčšina z nich mi povie, že som mal pravdu,“ hovorí Jozef Zajac. Jeho fakulta dosahuje 99-percentú úspešnosť zamestnania absolventov do troch mesiacov od skončenia štúdia, pričom 70 až 80 percent z nich aj ostáva pracovať na Slovensku./

Zdielať