Maximilián

Finalista kategórie: Výnimočný vysokoškolský pedagóg

Maximilián Strémy

Riadiace systémy

„Mám rád, ako študentom zaiskria oči, keď sa im podarí vyriešiť nejaký problém. Vtedy treba nechať tú iskru tlieť, aby sa sama rozhorela.““

Keď sa povie systémy reálneho času, málokto vie, čo to je. „Môžete si pod tým predstaviť napríklad telemetrický systém monitorovania okolia jadrovej elektrárne, ktorý z mobilných a stacionárnych staníc v okruhu tridsiatich kilometrov nepretržite každé tri sekundy zbiera a prostredníctvom rádiomodemov prenáša monitorované údaje. Po ich vyhodnotení reaguje v daných časových momentoch príslušnými akciami. Integruje v sebe množstvo technológií, rozhraní a prvkov, pričom musí spĺňať aj viacero veľmi špecifických podmienok,“ vysvetľuje doc. Ing. Maximilián Strémy, PhD., z Ústavu výskumu progresívnych technológií Materiálovotechnologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Maximilán Strémy už ako študent navrhoval softvérové riešenia pre rôzne privátne i štátne firmy. Považuje to za svoje prvé dotyky s aplikovaným vývojom. Po ukončení inžinierskeho štúdia pokračoval ako doktorand na odbore automatizácie, kde sa venoval riadiacim systémom na báze programovateľných logických automatov a súvisiacim výskumno-vývojovým úlohám. Spolu s kolegami vyvinuli spomínaný telemetrický systém monitorovania okolia jadrovej elektrárne, ktorý sa dodnes používa v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach. Tento projekt sa pre nich stal odrazovým mostíkom na založenie si vlastnej firmy, ktorá realizovala riadiace systémy a špecifické softvérové aplikácie.

Keď dostal ponuku viesť novovzniknutý Ústav výskumu progresívnych technológií v Trnave, firmu opustil a vrátil sa naplno do akademického prostredia, kde sa začal venovať vede a výskumu. Má za sebou viacero významných projektov v oblasti automatizácie, k tým novším patrí napríklad využívanie dronov na prevoz biologických vzoriek medzi nemocnicami a laboratóriami, na ktorom participuje niekoľko inštitúcií a riešiteľských kolektívov.

„V oblasti automatizovaných systémov hrá v súčasnosti dôležitú úlohu vyhodnocovanie dát a predpovedanie vývoja. Tieto expertízy je potom možné využívať v interdisciplinárnych výskumoch,“ pripomína Maximilián Strémy. Ako príklad uvádza niekoľkoročný spoločný projekt so Slovenskou zdravotníckou univerzitou v oblasti environmentálneho znečistenia. Na základe analýzy krvných vzoriek ľudí žijúcich v okolí bývalého závodu Chemko Strážske spracovali modely šírenia a expozície PCB látkami.

Skĺbiť výskum, projekty a pedagogickú prácu nie je jednoduché, tvrdí Maximilián Strémy. Jedným dychom však dodáva, že učenie považuje skôr za oddych a zábavu. Bez toho, aby robil vedu, by to však nešlo. Ak majú výskumné univerzity na Slovensku držať krok so zahraničím, je podľa neho nevyhnutné, aby sa pedagógovia po celú dobu aktívnej činnosti kontinuálne vzdelávali. Neexistuje lepší spôsob, ako sa vzdelávať cez vedeckú alebo výskumnú prácu. Keď takto získané poznatky odovzdávajú študentom, je to v prospech celej spoločnosti.

„Mám rád, ako študentom zaiskria oči, keď sa im na cvičeniach podarí vyriešiť nejaký problém na základe nadobudnutých teoretických vedomostí. V jeden moment sa im v tvári zjaví taký zvláštny výraz pochopenia. ,Aha, tak takto to funguje!‘ Vtedy treba tú iskru v očiach nechať tlieť, aby sa sama rozhorela. Nepodceňovať študentov a veriť im, že si dokážu poradiť aj sami,“ opisuje svoje pedagogické skúsenosti Maximilián Strémy.

Najlepšou cestou, ako u študentov vzbudiť záujem o vedu, je zapájať ich priamo do výskumných projektov. Takto napríklad vznikol prototyp oceňovaného invalidného vozíka, ktorý dokáže hendikepovaný človek ovládať myšlienkami, resp. na základe monitorovania elektrického potenciálu v súvislosti s mozgovou aktivitou. Študenti a doktorandi fakulty na projekte Think and Go pracovali dva roky, získali grant a osvojili si základné výskumné a vývojové spôsoby. Na začiatku stáli pred dvomi základnými úlohami – museli upraviť samotný invalidný vozík o riadenie pomocou mikroprocesora a následne vyvinúť softvér na spracovanie a vyhodnotenie EEG signálov.

„Mal som možnosť vyskúšať si, ako chutí aplikovaný aj základný výskum. Keďže som ako doktorand pôsobil v Ústave aplikovanej informatiky, automatizácie a mechatroniky, zaoberal som sa projektmi, ktorých výsledkom bol nejaký funkčný systém, aplikácia, softvér, patent alebo prototyp, čo bol klasický aplikovaný výskum a vývoj. Teraz som už niekoľko rokov súčasťou inštitútu zameraného na materiálové vedy a interdisciplinárne výskumné úlohy, čiže skôr orientovaného na základný výskum. Akoby som prešiel do iného sveta – do sveta urýchľovačov a iónov, čo bolo pre mňa tak trochu sci-fi, “ hovorí Maximilián Strémy a priznáva, že to bol preňho dosť veľký skok a istý čas mu trvalo adaptovať sa. Ale je za túto skúsenosť vďačný a dodáva, že základný výskum sa mu páči stále viac.