Finalista kategórie: Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku

Roman Boča

Anorganická chémia

„Prenosné úložiská dát gigantickej kapacity môžu úplne zmeniť spôsob nášho života.“

Prof. Ing. Roman Boča, DrSc., je zakladateľom vedeckej školy magnetochémie na Slovensku, ktorý vede a výskumu zasvätil svoj život. Ako sám vraví, „s vedou sa zobúdza aj zaspáva a niekedy aj prebúdza.“ V súčasnosti pracuje na Univerzite svätého Cyrila a Metoda v Trnave ako profesor, kde svojho času bol vedúcim Katedry chémie, dekanom Fakulty prírodných vied a aj rektorom tejto univerzity.

Profesor Boča sa vo svojom výskume venuje anorganickej chémii, kvantovej chémii a špecificky experimentálnej a teoretickej magnetochémii, ktorá skúma vzťahy medzi chemickými a magnetickými vlastnosťami látok. Skúma nové javy na nových materiáloch.

Prof. Roman Boča tvrdí, že v chémii sa vždy dajú nájsť nové javy svetového významu – stačí sa len poriadne pozrieť a zamyslieť. Za jedným z takýchto objavov stál projekt Centra excelentnosti APVV, ktorý v rokoch 2008 – 2011 prof. Boča viedol: Magnetoaktivita, elektroaktivita a fotoaktivita koordinačných zlúčenín. Cieľom tohto výskumu bolo syntetizovať nové chemické látky a materiály s vysokou magnetickou anizotropiou na molekulovej úrovni s potenciálom využitia ich vlastností na zaznamenávanie dát.

Spolu s tímom skúma, ako pomocou magnetizmu zaznamenať digitálny kód na molekulovej úrovni – čo znamená, že informácia sa dá uložiť napríklad do jednej molekuly. Takéto jednomolekulové magnety je možné využiť na vytvorenie záznamových nanomédií s gigantickou pamäťovou kapacitou až jeden zettabajt (10²¹ bajtov). Na veľmi malom priestore tak bude možné uložiť celé archívy informácií. „Byť online je dôležité na sledovanie vecí, ktoré sa práve dejú. Ale keď sa zaujímame o to, čo sa už udialo alebo je známe a je to niekde archivované – či už filmové, hudobné alebo knižničné archívy, ide o ohromné množstvo dát,“ vysvetľuje vedec. „S touto technológiou by sa dali uskladniť na malom čipe veľkosti nechtu obrovské dátové súbory na okamžité použitie. Predstavujeme si funkčné informačné stanice na štýl čerpacích staníc, až na to, že by si na nich ľudia namiesto benzínu čerpali informácie do svojho mobilu a tak ich mali k dispozícii okamžite a offline bez vplyvov informačného smogu, rušenia a spomalenia.“

Profesor Boča je absolventom Chemickotechnologickej fakulty dnešnej Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, kde potom pôsobil aj ako odborný asistent, docent a univerzitný profesor. Absolvoval tiež rad vedeckých pobytov po celom svete vrátane Francúzska, kde pracoval ako hosťujúci profesor na Univerzite Pierra a Marie Curie v Paríži. Publikoval viac ako dve desiatky vedeckých kníh a 350 prác v medzinárodných vedeckých časopisoch, ktoré sú citované vyše osemtisíc krát. V roku 2011 získal profesor Boča ocenenie Vedec roka za mimoriadne vedecké výsledky.

Rodák z Novej Bane tvrdí, že pri vede ho nemotivuje túžba po sláve či svetlách reflektorov alebo potlesk, ale prirodzená ľudská túžba objavovať. Ďalším dôvodom, prečo ho baví byť vedcom, je aj tímová práca s ľuďmi. V rámci svojej kariéry nielen učil, ale aj školil množstvo diplomantov a doktorandov. „Je úžasné pracovať s talentovanými študentmi, najmä keď školíte mladého napríklad aj devätnásťročného človeka a vidíte, ako rastie pod vašimi rukami na erudovaného vedca uznávaného doma i v zahraničí.“ Niektorí žiaci prof. Boču sú dnes už docentmi či univerzitnými profesormi.

Profesor Boča hovorí, že ako vedec a pedagóg veľa voľného času nemá. Keď sa však naskytla príležitosť, zvykol sa venovať športu a svojej záhradke. Dnes si kráti chvíle prechádzkami v prírode.