Jeden z najviac skloňovaných konceptov v medicíne je liek na rakovinu. Vďaka výskumu prof. RNDr. Silvie Pastorekovej, DrSc., sme sa k nemu priblížili. Silvia Pastoreková pôsobí v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied. Zaoberá sa výskumom mechanizmov, ktorými sa nádorové bunky prispôsobujú nedostatku kyslíka, a skúma možnosti ich využitia v diagnostike a liečbe rakoviny.
V spolupráci so svojím manželom Jaromírom Pastorekom a českým vedcom Janom Závadom objavila bielkovinu, ktorá sa nachádza na povrchu nádorových buniek, ale zdravé bunky ju nemajú. Na základe genetickej informácie bola táto bielkovina zaradená do rodiny tzv. karbonických anhydráz a dostala názov CA9. Pomocou protilátky voči CA9, ktorú Silvia Pastoreková pripravila, tím oxfordských vedcov Adriana L. Harrisa a terajšieho nositeľa Nobelovej ceny Petra J. Ratcliffa ukázal, že CA9 sa v nádorových bunkách tvorí pri nedostatku kyslíka – hypoxii. Výskum slovenského tímu následne viedol k získaniu originálnych poznatkov o úlohe CA9 v adaptácii nádorových buniek na hypoxiu pomocou zmien v metabolizme a schopnosti tvoriť metastázy. V spolupráci s klinickými onkológmi ukázali, že CA9 sa nachádza na nádoroch z rôznych typov tkanív.
„Hypoxia je veľmi zaujímavý fenomén,“ vysvetľuje vedkyňa. „Keď nádorové tkanivo rastie, existujúca cievna sieť ho nedokáže dostatočne zásobiť krvou, a tak trpí nedostatkom živín a kyslíka. Vznikajú oblasti hypoxie, v dôsledku čoho sa stimuluje tvorba nových ciev. Tie sú však chaotické a nefunkčné a preto sa hypoxia objavuje v ďalších oblastiach tumoru. Bielkovina CA9 nádorovým bunkám vystaveným hypoxii pomáha prispôsobiť sa, prežiť a získať agresívne vlastnosti. Hypoxické nádorové bunky, ktoré na svojom povrchu majú CA9, sú odolné voči štandardnej protinádorovej liečbe a majú metastatický potenciál. Prítomnosť CA9 tak signalizuje zlú odpoveď na liečbu a nepriaznivú prognózu ochorenia.“
Objav CA9 je významným prínosom k výskumu mechanizmov vzniku a progresie rakoviny. Silvia Pastoreková spoločne so svojím tímom vyvinula unikátne protilátky, ktoré túto bielkovinu dokážu v nádorovom tkanive rozpoznať. Používajú sa na diagnostiku rakoviny a detekciu pokročilejších nádorov. V súčasnosti sú vo vývoji už aj ako liečivá. „Náš objav CA9 má dopad aj na klinickú onkológiu. Dnes sa CA9 používa ako biomarker nádorovej hypoxie, čo má praktický význam pre určenie prognózy a voľbu terapie. Veríme, že raz sa CA9 stane aj priamym terčom pre cielený zásah nádorov, ktoré v súčasnosti nedokážeme efektívne liečiť.“
Profesorka Pastoreková vyštudovala virológiu na Prírodovedeckej fakulte v Bratislave. Od ukončenia štúdia vedecky pôsobí vo Virologickom ústave, ktorý patrí do Biomedicínskeho centra SAV v Bratislave. V súčasnosti je generálnou riaditeľkou centra, takže sa okrem výskumu venuje aj manažmentu, ktorý vníma ako príležitosť na vytváranie prostredia priaznivého pre kvalitnú vedeckú prácu a pre uplatnenie mladej generácie vedcov. „Spoločenské uznanie, možnosti osobného rozvoja a životné podmienky vedcov pôsobiacich u nás nedosahujú úroveň toho, čo môžu zažívať v krajinách západného sveta. Preto často odchádzajú do zahraničia, kde hľadajú lepšie príležitosti. Kontakt s mladými vedcami je teda mimoriadne dôležitý najmä pri motivácii talentov pre vedeckú prácu na Slovensku. Naši mladí ľudia sú veľmi talentovaní. Je dôležité im ukázať, že aj na Slovensku sa dajú robiť zaujímavé projekty v prajnom prostredí.“
Keď práve nepracuje, trávi Silvia Pastoreková čas najradšej so svojimi vnúčatami. Okrem toho rada číta, počúva hudbu a chodí na prechádzky so psíkom. Hovorí však, že veda sa neriadi podľa pracovného času, a aj popri oddychových aktivitách sa v podvedomí snaží rozlúsknuť pracovné hádanky.