Zníženie emisií CO2 je jednou z najčastejších tém skloňovaných v súvislosti s bojom proti klimatickej kríze. Je tiež jednou z problematík, ktorej sa venuje vo svojom výskume doc. RNDr. Miroslav Almáši, PhD. Miroslav Almáši pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Zaoberá sa využitím a aplikáciou pórovitých materiálov v oblastiach uskladnenia energie, biomedicíne a environmentálnej problematike.
Miroslav Almáši sa venuje príprave nových pórovitých materiálov. Ide o pórovité koordinačné polyméry, ktoré patria do triedy hybridných pórovitých materiálov obsahujúcich anorganickú a organickú zložku. Spoločnou charakteristikou týchto materiálov je prítomnosť pórov rôznych tvarov a veľkostí, ktoré je možné ľubovoľne meniť v závislosti od použitých stavebných zložiek. Ich prípravu si možno predstaviť ako „nanolego“. Ľubovoľným spôsobom spájania jednotlivých stavebných častí je možné pripraviť veľké množstvo výsledných modelov s rôznorodou architektúrou a dizajnom. Nové materiály pripravené na pracovisku Miroslava Almášiho sú pomenované UPJS, podľa skratky univerzity. Ďalšími pórovitými materiálmi sú pórovité oxidy, aktívny uhlík a deriváty grafénu. Tieto látky potom využíva v rôznych kombináciách a modifikáciách podľa účelu. Spolu s tímom sa predovšetkým zameriava na ich využitie v environmentálnej problematike, uskladnení energie a biomedicíne.
Jedným z možných využití ich výskumu je absorpcia ťažkých kovov. „Kolegovia v Mexiku mali problém s príliš vysokou koncentráciou fluóru a arzénu v pitnej vode, čo im spôsobovalo problémy. Naše adsorbenty sú schopné tieto látky efektívne odstrániť. Rád vidím, že sa náš výskum dá využiť v prospech spoločnosti,“ vysvetľuje vedec. Podobne dokážu z vôd vychytávať aj iné molekuly, napríklad antibiotiká a iné liečivá, ktoré sa nedajú z vody jednoducho odstrániť a môžu mať negatívne následky na zdravie.
Ďalším dôležitým využitím pórovitých materiálov je absorpcia oxidu uhličitého z ovzdušia a jeho uskladnenie. Výskum Miroslava Almášiho a jeho tímu by sa dal využiť na filtrovanie vzduchu z prostredia. Zachytávali by z neho molekuly CO2, ktoré by sa potom mohli premeniť napríklad na metanol pre ďalšie využitie v priemysle. To by zabezpečilo viac času na odvrátenie klimatickej krízy. V oblasti uskladnenia plynov a energetike aplikuje materiály ako adsorbenty vodíka, ktorý sa považuje za zelené palivo budúcnosti pre motorové vozidlá a ako aditíva do lítiovo-sírových batérií pre elektromobily.
Skúmajú tiež takzvaný „drug delivery“ systém, teda podávanie liečiv s dlhodobým uvoľňovaním, napríklad ako pri vitamíne C s 24-hodinovým uvoľňovaním. Z materiálov dochádza k uvoľňovaniu liečiva postupne v dlhších časových intervaloch, čím sa znižuje interval podávania liekov z bežných 2- až 3-krát denne na 1-krát denne. Povrch pórovitých materiálov sa dá modifikovať tak, aby sa liečivo začalo uvoľňovať po pôsobení UV žiarenia, určitej teploty, pH či iného stimulu pri liečbe protizápalových, onkologických ochorení a COVID-19.
Miroslav Almáši tvrdí, že oblasť chémie preňho bola jasná voľba. Jeho mama bola totiž chemická laborantka a v laboratóriách strávil veľa času už ako dieťa. Rodák z Dobšinej vyštudoval chémiu na Univerzite Jozefa Šafárika v Košiciach, kde pôsobí aj dnes. Počas svojho pôsobenia navštívil pracoviská po celom svete. Strávil pol roka v holandskom Groningene pod vedením profesora Bernarda L. Feringu, nositeľa Nobelovej ceny za chémiu. Ďalej spolupracuje s kolegami z Českej republiky, Francúzska, Indie a Mexika.
„Našťastie je práca aj moje hobby,“ hovorí Miroslav Almáši. „To sa málokomu podarí a som rád, že som jedným z nich.“ Keď však nepracuje, rád si pozrie dobrý seriál alebo film. Je tiež vášnivým cestovateľom a rád spoznáva nové kultúry a mestá.
