Finalista kategórie:
Výnimočná osobnosť vedy do 35 rokov

Daniel Jablonski

Zoológia, evolučná biológia

Plazy zohrali v evolúcii života zásadnú úlohu a ich študovaním vieme lepšie pochopiť súčasný svet.

Mgr. Daniel Jablonski, PhD. pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je zoológ. Venuje sa evolučným a molekulárno-biogeografickým otázkam vzťahujúcim sa na pôvod, rozšírenie a ochranu druhovej a genetickej diverzity obojživelníkov a plazov.

Daniel Jablonski sa venuje molekulárnej biogeografii a fylogeografii na modeli obojživelníkov a plazov. Momentálne sa zameriava na ich výskum v západnom Palearkte, najmä Pakistane a Afganistane.

V rámci svojej práce študuje druhovú a genetickú diverzitu a trendy v distribúcii plazov a obojživelníkov v minulosti aj súčasnosti. Výsledky kombinuje s ich morfológiou a ekológiou a snaží sa ich premietnuť do taxonómie – klasifikácie organizmov. Existujú totiž aj takzvané kryptické evolučné línie alebo druhy, ktorých identifikácia si vyžaduje viac ako pozorovanie. Tie predstavujú skrytú biologickú diverzitu sveta. „Na to, aby sme ich rozoznali, musíme sa najprv pozrieť na ich gény,“ vysvetľuje vedec. „Až vtedy si začnete všímať ich morfológiu alebo iné špecifické vlastnosti, ktoré ich potenciálne odlišujú od sesterských druhov.“ V takom prípade študuje ich ošupenie, anatómiu lebky, pohlavné orgány aj toxicitu. Na základe tejto variability a využitia štatistických programov je možné zistiť, do akej miery sa porovnávané druhy zhodujú alebo odlišujú a akú mali históriu.

Daniel Jablonski tvrdí, že ho vždy zaujímalo, ako sa svet vyvíjal a ako bude vyzerať v budúcnosti, a plazy a obojživelníky sú na tento cieľ skvelým modelom. „Plazy ako stavovce kolonizovali suchozemské prostredie a zmenili tak chod sveta. Dalo by sa povedať, že sme tu vďaka nim. Máme kus z nich v sebe,“ objasňuje. Je to aj pre ich schopnosť veľmi dobre sa adaptovať prostrediu. Z ich súčasnej distribúcie a DNA sa dá zistiť veľa o podmienkach, v ktorých sa formovali. „Sú pomerne plastické, na ich výzor môžu mať vplyv aj aktuálne zmeny v prostredí, a tento vývoj dokáže prebiehať relatívne rýchlo. A potom sú tu zmeny v genotype, ktoré prebiehajú pomalšie. Tie nám poskytujú do histórie lepšie okno. Pri nich zasa na základe mutácií v DNA môžeme odhadovať čas divergencie, teda to, kedy sa jednotlivé evolučné línie začali štiepiť a písať svoj vlastný príbeh.“

Najviac Daniela Jablonského napĺňa, že jeho práca je nekonečný príbeh, pri ktorom sa každý deň dozvie niečo nové. „Pri základnom zoologickom výskume nikdy neviete, kam vás dovedie. Už som bol niekoľkokrát v situácii, keď som vedel niečo, čo nikto iný na svete – napríklad, keď sme objavili novú evolučnú líniu, ktorá na Zemi vznikala milióny rokov. Najväčším zadosťučinením pre mňa je, že sa tejto práci môžem venovať. Zoológia je totiž jedna zo základných biologických vied, vďaka ktorej sa môžeme dozvedieť veľa aj o nás samotných.“ Daniel Jablonski vyštudoval systematickú biológiu a zoológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde momentálne aj pôsobí ako odborný asistent a vysokoškolský učiteľ. Je členom taxonomickej komisie Societas Europaea Herpetologica.

Keď sa práve nevenuje vede, Daniel Jablonski trávi čas aktívne. Rád chodí so svojím synom na kajaky, bicykel a výlety do prírody, kde môže pozorovať obojživelníky a plazy. Je tiež zanietený fotograf. Robí portréty ľudí a, samozrejme, plazov od Balkánu po juhovýchodnú Áziu – jeho fotografie sú v knihách, časopisoch a na weboch doma i v zahraničí. Venuje sa cestovaniu, spoznávaniu nových kultúr a má záľubu v starých knihách, mapách a kobercoch Orientu. Za svoju prácu bol niekoľkokrát ocenený. V roku 2021 v koprodukcii s RTVS prezentoval prírodovedný dokument Korytnačí rébus.

Zdielať