MUDr. Allan Böhm, PhD., MBA, FESC, FJCS vedie kliniku a akadémiu precíznej medicíny – Premedix, pracuje v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb, vyučuje na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského a diaľkovo študuje na Univerzite v Oxforde. Vo svojom výskume kombinuje metódy molekulárnej biológie, digitálnych technológií a umelej inteligencie v oblasti srdcových ochorení.
Výskum Allana Böhma sa venuje niekoľkým oblastiam srdcovo-cievnych ochorení. Prvou je skúmanie vzťahu cirkulujúcich látok v krvi na fibriláciu predsiení. Je to najčastejšie vyskytujúca sa arytmia, ktorá sa bežne zachytáva pomocou monitorovania EKG, čo má mnohé úskalia. Preto sa Allan Böhm snaží spolu s tímom vyvinúť diagnostickú metódu na zachytenie tejto arytmie cez cirkulujúce biomarkery v krvi.
Druhou oblasťou, ktorou sa Allan Böhm zaoberá, je výskum trombóz, teda krvných zrazenín. Tie sú zodpovedné napríklad za srdcový infarkt, cievnu mozgovú príhodu či pľúcnu embóliu. Keď začal slúžiť na oddelení akútnej kardiológie, všimol si, že výskyt srdcových infarktov cez deň je oveľa vyšší ako v noci. Podrobnejším skúmaním tejto otázky zistil, že melatonín, ktorý sa uvoľňuje práve v noci, znižuje zrážanlivosť krvných doštičiek. Ďalšími experimentmi dokázal, že doštičky pacientov s cukrovkou na melatonín nereagujú, čím vysvetlil, prečo pacienti s cukrovkou majú na rozdiel od zdravých rovnaký výskyt infarktov cez deň aj v noci.
Treťou oblasťou je dátová analýza a umelá inteligencia, ktorej cieľom je personalizovaná a prediktívna zdravotná starostlivosť – tzv. precízna medicína. So svojím tímom v Premedixe zostrojili algoritmy strojového učenia (umelej inteligencie), ktoré dokážu predvídať čo sa u daného pacienta stane. „Na základe veľkého množstva pacientskych parametrov a charakteristík sme vytvorili skórovací systém, vďaka ktorému vieme u daného pacienta stanoviť riziko rozvoja komplikácie, prípadne úmrtia. Vieme potom zdravotnú starostlivosť personalizovať, teda prispôsobiť každému človeku na mieru,“ vysvetľuje vedec. „Takto teraz vieme napríklad predvídať, u ktorého pacienta so srdcovým infarktom dôjde k rozvoju kardiogénneho šoku – čo je najobávanejšia komplikácia, zvyčajne končiaca úmrtím. Keď túto komplikáciu vieme predvídať, dokážeme jej predísť.“
V rámci digitálnej medicíny sa venuje aj analýze fotopletyzmografickej krivky pomocou umelej inteligencie. Fotopletyzmografická krivka je krivka, ktorá odzrkadľuje prietok krvi v malých tepnách – dokážu ju zmapovať napríklad inteligentné hodinky, ktoré sledujú tep na základe rozširovania kapilár v koži. Spolu s tímom Allan Böhm skúma možnosti využitia analýzy tejto krivky v diagnostike a monitorovaní rôznych ochorení, ako napríklad ischemickej choroby srdca alebo srdcového zlyhávania. Tvrdí, že precízna medicína momentálne tvorí gro jeho práce a verí, že v budúcnosti bude medicína smerovať k personalizovanej a prediktívnej diagnostike a liečbe.
Allan Böhm študoval kardiológiu na Karlovej univerzite v Prahe. Počas štúdia založil neziskovú organizáciu Academy. Tá sa neskôr stala etablovanou klinikou a výskumnou organizáciou precíznej medicíny – Premedix, ktorá vedie viacero medzinárodných výskumných projektov a pravidelne publikuje v zahraničných odborných žurnáloch. V súčasnosti kombinuje prácu lekára, vedca, učiteľa a manažéra v Premedix Clinic & Academy, Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb a Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Zároveň sa snaží neustále vzdelávať, aktuálne diaľkovým štúdiom klinického výskumu na Oxforde. Vo voľnom čase pomáha s formáciou študentov v Univerzitnom centre Dowina a najlepšie si oddýchne pri poľovačke.
