Svoj výskum dokáže realizovať v nemocnici, na schodisku, aj na lavičke v parku. Stresová situácia totiž môže vzniknúť kdekoľvek a práve tá je objektom záujmu prof. PharmDr. Daniely Ježovej, DrSc. Skúsená farmakologička však so svojím tímom pracuje na toľkých témach, že je náročné stručne popísať jej aktivity. Veď ako sama hovorí: „Získané výsledky nás privádzajú k ďalším otázkam a naše smerovanie sa tak rozširuje. V rámci celkového poznania hľadáme také smery, ktoré doposiaľ nikto nespoznal. A veľmi sa tešíme, ak sa nám ich darí odkrývať.“ Profesorka Ježová pôsobí v Ústave experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV, ako aj na Lekárskej fakulte UK.
Profesorka Ježová sa venuje výskumu pôsobenia hormónov a ich úloh pri zvládaní záťaže v stresových situáciách. Rovnako skúma, aká je úloha hormónov pri vzniku a priebehu duševných porúch. „Veľmi som sa tešila, pretože sa nášmu tímu podarilo nájsť úplne nové účinky stresového hormónu aldosterónu. Predpokladalo sa, že v žiadnom prípade nepôsobí na mozog, pretože nemá ako. Nám sa podarilo dokázať, že ovplyvňuje funkcie mozgu a v konečnom dôsledku je dôležitý pre vznik a priebeh depresívnej poruchy,“ vysvetľuje profesorka Ježová. Jej tímu sa podarilo objasniť, že vysoké koncentrácie tohto hormónu sú markerom psychického stavu u pacientov s depresívnu poruchou.
Hoci sa profesorka Ježová zameriava na základný výskum, verí, že jej zistenia budú nielen motiváciou pre ďalší výskum, ale poslúžia ako základ pre nové typy liečby depresívnych porúch: „Asi najväčším prianím vedca v základných lekárskych vedách je, aby sa platnosť nových poznatkov, ktoré získal v experimentoch, overila u človeka a tie v konečnom dôsledku pomohli ľuďom prekonávať ochorenia a náročné životné situácie,“ hovorí profesorka Ježová. So spolupracovníkmi skúmala stresové situácie v životoch rušňovodičov, chirurgov, sestričiek na jednotkách intenzívnej starostlivosti, novinárov, vysokopostavených manažérov a v niektorých prípadoch rozdali aj individuálne rady.
Ďalšie aktivity profesorky Ježovej však súvisia aj s tými, ktorí svoju životnú dráhu ešte len začínajú. Spolu so svojím tímom skúma matky a ich novonarodené deti. Vedci využívajú na výskum stresovú situáciu, ktorá pre novorodencov vzniká pri povinnom vpichu do päty v rámci skríningu vrodených porúch. Po zákroku vyšetrujú hormóny v slinách detí a matiek a porovnávajú ich ešte s jedným – neskorším vyšetrením detí vo veku 7 až 9 mesiacov. Snažia sa tak potvrdiť hypotézu, že – zjednodušene povedané – hormonálny systém matky a dieťaťa je prepojený.
Keď si Daniela Ježová po štúdiu vyberala svoje smerovanie, túžila po práci, ktorá nebude jednotvárna. Objavila inzerát do Ústavu experimentálnej endokrinológie, ktorý sa týkal výskumu stresu parašutistov a vedela, že to je jej cesta. A ide po nej dodnes, čeliac stále novým výzvam. Aktuálne sa zameriava na výskum úlohy hormónov vo vzťahu k empatii pri utrpení iného človeka. Aj počas pandémie dokázala využiť príležitosti, ktoré táto mimoriadna situácia priniesla. Skúmala prítomnosť kortizolu vo vlasoch matiek a detí a objavila medzi nimi prepojenie. Profesorka Ježová si dnes užíva prácu s doktorandmi a študentmi viacerých fakúlt Univerzity Komenského, rada svoje vedomosti odovzdáva ďalej a zdôrazňuje, že tímová práca s kolegami je pre ňu kľúčová. Keď však potrebuje oddych, rada sa venuje vnúčatám, svojmu jorkšírskemu teriérovi a pravidelnému cvičeniu.
