Šancu zbaviť sa ihiel či inzulínových púmp dáva pacientom s cukrovkou výskum Ing. Igora Lacíka, DrSc., z Ústavu polymérov Slovenskej akadémie vied. Nádejou je pre nich transplantácia buniek produkujúcich inzulín a ich uloženie do ochranného obalu, ktorý dokáže odolať imunitnému systému organizmu.
Samotný spôsob liečby cukrovky prostredníctvom transplantácie zdravých pankreatických ostrovčekov je dnes relatívne známy. Túto operáciu už vo svete podstúpilo okolo 1000 až 1500 pacientov. „Avšak s operáciou je dnes ešte spojená nutnosť podávania imunosupresív tak, aby ľudský organizmus nevylúčil tieto pre neho cudzie bunky,“ povedal Lacík v rozhovore pre RTVS. „A tu vstupuje do hry polymérna chémia, ktorou vieme vytvoriť okolo transplantovaných ostrovčekov ochranný obal. Hovorí sa tomu enkapsulácia,“ dodal. „V tomto ochrannom obale môžu bunky štandardne fungovať. Dostáva sa k nim kyslík, glukóza a dokážu vylučovať inzulín, metabolity. Zároveň cez obal neprechádzajú zložky imunitného systému, ktoré by transplantované bunky rozpoznali, zničili a vylúčili z organizmu.“
Transplantované pankreatické ostrovčeky enkapsulované v polymérnych mikrokapsulách tak môžu dlhodobo kontrolovať fyziologickú hladinu cukru bez použitia škodlivých imunosupresív. Skupina slovenských vedcov pod vedením Lacíka spolu so zahraničnými partnermi plánujú už čoskoro predklinické experimenty, keď budú mikrokapsuly testovať v organizmoch primátov. Do tela makakov budú implantovať mikroenkapsulované ostrovčeky obalené polopriepustnou polymérnou membránou vyvinutou na Ústave polymérov SAV. „Nedávne výsledky z transplantácie enkapsulovaných ľudských ostrovčekov do diabetických myší ukazujú na to, že naša stratégia k nájdeniu vhodných biokompatibilných mikrokapsúl je veľmi nádejná,“ uviedol Lacík v správe uverejnenej na portáli SAV.
Fakt, že výskum spomenutého princípu liečby cukrovky sa ani po približne 40 rokoch svojej histórie ešte nedostal do fázy klinických úspešných štúdií, podľa Lacíka ukazuje, že boj s prírodou je náročný. I keď by bol nesmierne rád, ak by bol jeho tím medzi vedcami, ktorým sa podarí výskum priviesť ku klinickým štúdiám, poteší ho úspech ktoréhokoľvek tímu vo svete, keďže ide predovšetkým o pacientov.
Byť súčasťou vedy a mať možnosť prispieť ku globálnym poznatkom ľudstva ho fascinuje. „Je to nesmierna hnacia sila a dôvod, prečo túto prácu robím,“ povedal pre RTVS. Hoci mal možnosť presťahovať sa a robiť výskum v iných krajinách, nakoniec sa rozhodol ostať na Slovensku. Vnútorná spokojnosť, možnosť byť kedykoľvek s rodinou a v dobre známom prostredí u neho zvíťazili. „Nechcem tým povedať, že tí, ktorí tam (v zahraničí) ostali, spravili zle. Ja a moja rodina sme veľmi spokojní na Slovensku,“ dodal pre RTVS.
Lacík trávi svoj voľný čas pohybom v prírode, chodieva behať a bicyklovať. Vždy ho poteší, keď sa môže poprechádzať v Karpatoch. Najradšej robí tieto aktivity spolu s rodinou, priateľmi a svojimi psami. V posledných rokoch ho baví aj joga a skúša hrať na fujare.
