Zostrojil mimoriadne citlivé spektrometre, ktoré dodnes vidí ako pôvodcov svojho úspechu. Úspešne preveroval, či sa krajiny na Blízkom východe snažia vyrobiť jadrové zbrane. Viedol oceánografické expedície v Tichom oceáne a jeho články publikovali tie najprestížnejšie vedecké časopisy – Nature a Science. Prof. RNDr. Pavla Povinca, DrSc., FRSC kedysi nadchla rodina Curieovcov. Táto fascinácia ho priviedla k štúdiu fyziky, s ktorou má ešte veľké plány.
Profesor Povinec väčšinu svojej kariéry venoval výskumu rádioaktívnych izotopov. „Keď som začínal robiť vedu, situácia bola veľmi odlišná od tej dnešnej. Dnes už veľmi málo vyvíjame konkrétne detektory, väčšinou kupujeme hotové spektrometre, ale vtedy, keď som chcel niečo skúmať, musel som si spektrometer vyrobiť. Keďže sme ich s kolegami dokázali zostrojiť na veľmi dobrej úrovni a merať nimi veľmi nízke aktivity, mohli sme robiť výskum na rôznych vzorkách a dostať sa tak k oblastiam od jadrovej fyziky cez astrofyziku a environmentálnu fyziku až po rádiouhlíkové datovanie vzácnych kultúrnych pamiatok,“ vysvetľuje profesor Povinec rozsah výskumu, ktorý má dnes v portfóliu.
Profesor Povinec prispel k objavu 11-ročného slnečného cyklu rádiouhlíka v biosfére a k vytvoreniu tretieho najdlhšieho radu pozorovaní – 55-ročného radu pozorovaní rádiouhlíka v atmosfére Bratislavy. Prítomnosť tohto izotopu v živých organizmoch sa využíva na rádiokarbónovú metódu datovania. Pri štúdiu rádioaktivity profesor Povinec ďalej nadobudol nové poznatky o vplyve jadrových elektrární na ich okolie, o radiačnom dopade havárií v Černobyle a Fukušime, o charakteristikách podzemných vôd, o variáciách izotopov v moriach a oceánoch a mnohé ďalšie.
Výskum rádioaktivity priviedol profesora Povinca aj k skúmaniu vzoriek z vesmírnych expedícií Apollo a Luna, zahraničných i slovenských meteoritov, vrátane meteoritov z Marsu a z Mesiaca, a nedávno tiež uhlíkatého meteoritu Winchcombe z Anglicka. Na základe posledného výskumu publikoval ako spoluautor článok v prestížnom časopise Science o uhlíkatých meteoritoch, ktoré pre obsah aminokyselín mohli byť spúšťačom vzniku života na Zemi.
„V roku 1992 som vyhral konkurz Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu na vedúceho Laboratória morskej rádioaktivity v Monaku. Viedol som 12 veľkých medzinárodných projektov, vrátane výskumu rádioaktívneho znečistenia životného prostredia po skúškach jadrových zbraní v Tichomorí, na riešení ktorých som spolupracoval so stovkami kolegov z celého sveta,“ spomína profesor Povinec, ktorý ako člen IAEA tímu získal v roku 2005 Nobelovu cenu mieru.
Po ukončení pôsobenia v IAEA sa profesor v roku 2006 vrátil na Fakultu matematiky, fyziky a informatiky UK, kde pôsobí dodnes. S kolegami postupne vybudovali Centrum pre nukleárne a urýchľovačové technológie (CENTA), ktoré je svojím vybavením unikátne aj v medzinárodnom kontexte. V CENTA okrem iných projektov pracujú aj na odhalení aktuálne najpálčivejších fyzikálnych otázok, akými sú hľadanie častíc temnej hmoty v rámci medzinárodného experimentu CRESST a skúmanie zriedkavých jadrových premien v rámci experimentov LEGEND a SuperNEMO.
Práca profesora Povinca je dôkazom toho, že dnes sa dá špičková veda robiť aj zo Slovenska, hranice krajín v nej totiž už nehrajú dôležitú úlohu. Tí najlepší vedci sú členmi medzinárodných výskumných tímov, hoci fyzicky sú roztrúsení po celom svete. „Pracujeme možno viac ako iní ľudia, pretože na vedu myslíme aj vtedy, keď nie sme v práci a veľa jej obetujeme. A keď sa potom podarí nejaký experiment a na základe neho vznikne dôležitá vedecká práca, to je tá radosť, čerešnička na torte. Pretože to, čo robíte vám musí prinášať radosť, to je naše hobby,“ hovorí profesor Povinec. Vedecký tím ešte rád prirovnáva k orchestru. Keď je každý na niečo špecializovaný, vznikne skupina, ktorá ladí a vie priniesť mimoriadne výsledky. Práve hudba patrí medzi najväčšie koníčky profesora Pavla Povinca. Vo voľnom čase sa zaujíma o kultúru, má rád operu, ale s obľubou aj lyžuje alebo sa stará o starý rodinný mlyn na Záhorí.
