„Sklo je krásny estetický materiál, na ktorom je fascinujúce, že je zároveň hygienicky neškodný a recyklovateľný,“ hovorí profesor Ing. Dušan Galusek, DrSc, ktorý sa zameriava na výskum nových typov materiálov. Na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne vedie Centrum pre funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá – FunGlass.
Najskôr sa stal odborníkom na keramiku, potom mu učarovalo práve sklo, ktoré – napriek tomu, že nás obklopuje a mali by sme ho teda dokonale poznať– má veľmi svojské a špecifické technické a technologické aspekty, ktoré verejnosti často nie sú známe.
Profesor Galusek skúma sklo z rôznych perspektív. Jednou z nich – fascinujúcou i užitočnou – je možnosť použiť sklo v ľudskom tele, napríklad na náhradu kostí. „Intenzívny výskum v tejto oblasti prebieha nielen u nás, ale aj inde vo svete. Bioaktívne sklá sa v tele dokážu postupne rozpúšťať a vylučovať tam látky, ktoré majú terapeutický účinok. Môžu byť antibakteriálne, podporovať tvorbu ciev alebo kostí,“ vysvetľuje profesor Galusek. Bioaktívne sklo sa tak v ideálnom prípade rozpustí práve vtedy, keď ho nahradí vlastné zdravé tkanivo. A netýka sa to iba kostí. Bioaktívne sklá dnes dokážu výskumníci pripraviť vo forme nanočastíc s prímesou bioaktívnych polymérov, ktoré potom slúžia ako mäkká matrica. Tieto sklá je potom možné použiť ako zdroj terapeutických iónov, napríklad pri regenerácii mäkkých tkanív, ako sú chrupavky či koža.
„Veda by mala pomáhať ľuďom. Samozrejme, to je veľmi dlhá cesta, pretože najmä pri bioaktívnych materiáloch je obrovským problémom hlavne hodnotenie bezpečnosti, neškodnosti a celková certifikácia materiálu. To je cesta, ktorá môže trvať aj desať rokov,“ hovorí profesor Galusek.
Tím profesora Galuska sa zameriava aj na využitie medicínskeho skla, ktoré sa na rozdiel od toho bežného, ktoré väčšina ľudí vyhodí do zodpovedajúcich smetných nádob, nerecykluje. „Hľadáme preto spôsoby a metódy, ako ho využiť a transformovať na užitočný produkt. Medicínske sklo je vo svojej povahe veľmi kvalitné a stabilné, ale pre obavy z kvality recyklátu sa nerecykluje,“ vysvetľuje profesor. Pandémia covidu-19 vyprodukovala veľké množstvo striekačiek či obalov na lieky a vakcíny, ktoré nenašli druhotné využitie. Môže sa to však zmeniť aj vďaka práci tímu profesora Galuska, ktorý skúma možnosti využitia takéhoto skla pri filtrácii odpadových vôd. Ďalšou fascinujúcou témou, ktorej sa venujú, je bezkontaktné meranie teploty alebo využitie skiel ako luminoforov v úsporných osvetľovacích zdrojoch.
Kým sa profesor Galusek rozhodol pre štúdium keramiky ako nového materiálu, koketoval s myšlienkou venovať sa archeológii a v istom momente na jeho ceste sa zdalo, že skončí vo výrobe v cementárni. Do priemyselného prostredia ho to však neťahalo. Využil teda ponuku zo svojej alma mater a stal sa doktorandom Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU. Ku sklu, k svojej hlavnej oblasti záujmu, sa neskôr dostal v Ústave anorganickej chémie SAV a potom na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne, kde založil a dodnes vedie medzinárodné vedecké Centrum pre funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá (FunGlass). Ide o jediné centrum excelentnosti, ktoré na Slovensku vzniklo v roku 2017 v rámci programu Horizont 2020. Pracovisko je výskumným centrom európskej úrovne a do regiónu pritiahlo špičkových výskumníkov z rôznych vedných oblastí a z celého sveta. Vybudovanie centra profesor Galusek považuje aj za svoj najväčší kariérny úspech.
Pre profesora Galuska, ako rodeného Trenčana, však nejde iba o obyčajný lokálpatriotizmus. Hoci pôsobil v Nemecku i vo Veľkej Británii, v menšom meste sa cíti slobodnejšie. Vyhovuje mu blízkosť prírody. Rád sa venuje cyklistike, turistike, splavovaniu riek, ale aj knihám – v rámci oddychu najmä tým s historickou tematikou.
